Intenzívne obchodovanie môže podporovať našu špecializáciu ( napr. na automobilový priemysel ), a teda vzdialenie od štruktúry priemyslu eurozóny. Ak sa po zavedení eura najmä malí podnikatelia neobrátia na export, dlhodobé zvýšenie rastu ekonomiky je takisto otázne. Ekonómovia, ktorí

si uvedomovali komplexnosť danej témy, však mali po ruke barličku. Aj keď euro by mohlo byť neoptimálne pre Slovensko, predpokladajúc neskúsených (čítaj zlých) domácich politikov, stále by mohlo byť lepším riešením na vynútenie si aspoň základnej fiškálnej disciplíny. Tento argument bol, prirodzene, veľmi príťažlivý pre postkomunistické krajiny.

V poslednom čase je však realitou trochu spochybňovaný. Ak by mechanizmus vymáhania finančných trestov dostal na frak (napr. pre veľké krajiny, ktoré ho porušujú, ale nie sú pokutované ), euro by paradoxne mohlo spôsobiť väčší marazmus. V minulosti to boli totiž domáce finančné trhy, ktoré si od vlády vynucovali rozumnosť v hospodárskej politike (na Slovensku napr. kolaps fixného výmenného kurzu, kríza koruny v máji 1999 alebo nedávne povolebné tlaky na kurz a úroky).

Prechodom na euro sa budúce slovenské vlády izolujú od tejto disciplinujúcej platformy. Nerozumná politika bude môcť byť vykonávaná dlhšie, a teda narobí väčšie škody pre občanov. Preto je kľúčové sledovať, či nakoniec tresty budú udelené. Veľmi zaujímavé sú aj vyhlásenia vlády, aké deficity bude chcieť udržať po zavedení eura. Je potešiteľné, že konkrétne prísľuby už v týchto dňoch padajú.

Autor: Ján Tóth, predseda Klubu ekonomických analytikov