enšuje.
NOVÁKY. Na traumatológii nemocnice v Bojniciach ležia vedľa seba kolegovia z opravárenského podniku Ľubomír Dzúrik a Vendelín Belina. Obaja hovoria o zázraku. Bežne pracovali práve v budove, kde nastala mohutná explózia. Belina má zranenú hlavu a končatiny, jeho kolega ruku. Vôbec si nevedia vysvetliť, čo sa mohlo stať.
„Pre opravu ma zavolali na iné pracovisko, čo mi zachránilo život,“ hovorí Belina. Odišiel do budovy vzdialenej od epicentra výbuchu len sto metrov, napriek tomu prežil s ľahkými zraneniami. „Ani poriadne neviem, čo sa dialo. Muselo ma zhodiť na zem a ostatné si nepamätám.“
Vzduchom lietali rôzne časti zariadenia a kusy betónu. Pracovníci sa v panike rozutekali, niektorí sa neskôr snažili volať z mobilných telefónov, ktoré však nefungovali. Podľa Ľubomíra Dzúrika, ktorý bol od miesta výbuchu necelý kilometer, však veľmi rýchlo začali prichádzať prvé hasičské autá a sanitky.
Postele pred nemocnicou
Nemocnica v Bojniciach bola najbližšie a prijali tam najviac pacientov. V polovici roka chceli v simulovaných podmienkach odskúšať, ako funguje ich traumatologický plán, v piatok ho skúšali naostro.
Krátko po oznámení o výbuchu nastúpili do práce všetci záložní lekári a zdravotní pracovníci a pred nemocnicu začali vynášať veľký počet postelí. Prvé informácie hovorili až o stovke zranených, nakoniec ich prijali v piatok 20, šiestich z nich ošetrili ambulantne a prepustili domov.
„Hospitalizovať sme museli štrnástich zranených, pričom šiesti z nich sú zranení ťažko,“ povedal námestník riaditeľa nemocnice Ján Belanský. Niektorých ešte večer operovali. Väčšina utrpela zlomeniny končatín, rezné rany, pomliaždeniny, úrazy hlavy, vylúčené nie sú ani vnútorné zranenia.
V piatok pred polnocou sa režim v nemocnici začal vracať do normálu, lekári však zostávali v pohotovosti. Aj v pokročilej nočnej hodine prichádzali príbuzní zranených. „Mám tu 23-ročnú dcérku, našťastie má iba ľahšie zranenia. Dočasne po výbuchu ohluchla, ale sluch sa jej už vracia. Ten strach o ňu však neželám nikomu,“ povedal starší muž.
Najhoršia je neistota
Väčšina rodín nezvestných pracovníkov pochádza z blízkych Zemianskych Kostolian, kde sa v sobotu stretli s ministrom obrany Františkom Kašickým. „Chceli sme vedieť, aká je šanca na ich prežitie. Neistota je najhoršia,“ povedal jeden z príbuzných. Matka nezvestného Jána Rybára čakala na akékoľvek informácie o synovi od skorého rána, dočkala sa až popoludní. Nebolo to však nič konkrétne. Väčšina rodín dúfa, že ich príbuzní boli len v posttraumatickom šoku, a ešte blúdia lesmi. Nádej sa však stále zmenšuje.
O matku možno prišlo dievča, ktoré malo v sobotu pätnáste narodeniny. Matka nezvestnej Alžbeta Vačková sa však nevzdáva nádeje, že jej dcéra predsa len prežila a vnučkine narodeniny oslávia. Viacerí rodinní príslušníci potvrdili, že práca v podniku bola ťažká a viaceré profesie veľmi slabo platené.
Panika na ulici
Na ulici v centre Novák krátko po výbuchu vypukla panika. „Niektorí ľudia sa pozerali na mohutnú žiaru a dymový oblak a od strachu kričali, iní si to fotili. Videl som matku, čo pustila na zem nákupnú tašku a ratovala dve deti. Veľmi plakali,“ hovorí starší Nováčan. Viacerí ľudia potvrdili, že nápor niektorých ľudí odhodil doma od okien alebo spadli na zem.
Zvláštna tlaková vlna
Mnohí ľudia hovoria, že tlaková vlna sa správala zvláštne.
U Jána Boboka napríklad nechala neporušené okná, ktoré smerovali k výbuchu, a porozbíjala ich na opačnej strane domu.
„Trvala neobvykle dlho. Pritom akoby obišla prednú časť domu a zaútočila zozadu.“
Prejavila sa aj na železných dverách v pivnici vnútri domu, hoci vonkajšie dvere neboli otvorené.
Poštu strážila SBS
Pracovníci bezpečnostnej služby museli cez noc strážiť budovu pošty.
Veľké okenné tabule sa nedali vymeniť hneď. V sklenárstvach v okolí dochádzali zásoby skla a museli ísť po ďalšie do Trenčína.
Asi na pol hodiny vypadol v niektorých obciach v okolí Novák prúd, inde sa nedalo niekoľko desiatok minút volať z mobilných telefónov.
(eta)
V sklenárstve nestíhajú
V sklenárstve Petra Hagaru v Novákoch cez víkend nestíhali zasklievať porozbíjané okná. Na nohách boli už od piatka večera. Mestský rozhlas krátko po tragédii oznámil, že ľudia môžu priniesť rozbité okná aj v noci.
Tlaková vlna rozbíjala okná vo všetkých častiach mesta, ale aj v okolitých dedinách.
„Neviem, ako ten nápor zvládneme,“ povedala Anastázia Hagarová. Časť ľudí prichádzala až na ďalší deň, lebo noc nebola chladná a niekde stačilo okná pozakrývať.
|
Niektorí ľudia sa čudovali, že sa im rozbili okná na dverách FOTO SME – JÁN KROŠLÁK |
Záchranár: Čo je v tých debničkách ?
Katkiní rodičia mali šťastie. Ich dcéra výbuch priamo v závode prežila. Na niekoľko hodín po výbuchu, keď nevedeli, čo s ňou je, do smrti nezabudnú.
Keď sa o pol piatej v piatok ozvali hornou Nitrou dva silné výbuchy, bola na poobedňajšej zmene vo vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch i dvadsaťdvaročná Katka z Nitrianskych Sučian. Správa o výbuchu v tamojšom muničnom sklade šokovala jej rodičov i sestru. Okamžite sadli do auta a o pár minút boli pred bránou vojenského objektu. Ďalej sa nedostali. Objekt strážili vojaci.
„O druhej som ju sem doviezol a teraz nevieme, či žije, či nie je zranená,“ s beznádejou v hlase hovorí Katkin otec, nechce však prezradiť svoje meno. „Manželka i druhá dcéra tu pracujú, mohli by mať problémy.“ Aj v očiach iných vidieť slzy, veď v podniku sú zamestnané celé rodiny.
Zamestnanci sa medzi budovami presúvali
Pomaly sa stmieva. Prešli už dve hodiny a stále nikto nič nevie. Otázky čakajúcich sa opakujú. Žijú príbuzní? Pracovali práve v budove, ktorá je úplne zničená? „Tu sa bežne stáva, že máte robiť v budove B, ale niekde chýba človek, tak vás presunú na iné pracovisko. Preto ani my nevieme, či naše dieťa nebolo v budove A, ktorú to najviac zasiahlo,“ s trasúcim sa hlasom vysvetľuje približne päťdesiatročná zamestnankyňa mimo služby.
Davom sa rozniesla správa, že uzavreli všetky prístupové cesty do Novák. Strach dostáva nový rozmer. Môže to ešte vybuchnúť? Zamestnanci, ktorí nemali službu a prišli na miesto nešťastia, tvrdia, že kto to tam pozná, vie, že ani to nie je nemožné.
V tom zástup šokuje jeden záchranár, ktorý vybehne spoza brány a naliehavo sa pýta: „Ktorí ste tu zamestnanci, viete mi povedať, čo je v tých debničkách, v štóle postavenej vzadu až pri lese?“ Vystrašení ľudia nevedia, na čo presne záchranár myslí, nedokážu mu odpovedať. „Oni sa preto pýtajú, čo kde je uskladnené, lebo tam stačí, že odfrkne uhlík a znovu to začne horieť,“ hovorí zamestnankyňa objektu. Nervozita stúpa.
Druhé narodeniny
V tom sa spoza jedenej sanitky vynorí mladá blondínka. „Katka. Je tam Katka,“ v rodine z Nitrianskych Sučian zavládne nadšenie. Kým ju do najbližšej nemocnice v Bojniciach viezla na ošetrenie sanitka, jej najbližší sa ponáhľali za ňou.
„Zbadal som ju a bol to neopísateľný pocit. Dnes bude mať Katka druhé narodeniny,“ vydýchol si otec.
Pre Katarínu sa čierny piatok v hornej Nitre skončil poranenou rukou a traumou. „Nechajte ma, nemôžem o tom hovoriť. Som v poriadku, a to je hlavné,“ odmietla o otrasnom zážitku hovoriť.
Miriam Dobrotová
