ŠIATORSKÁ BUKOVINKA. Kamenný vodopád a blízke kamenné more patria k najväčším zaujímavostiam národnej prírodnej rezervácie Šomoška. Hoci tu platí piaty stupeň ochrany, občas sa objavia prípady krádeží. Bazalt v minulosti nazývaný čadič je totiž veľmi obľúbený ako stavebný materiál. Z veľkej časti je z neho vystavený aj blízky hrad Šomoška.
„ Je určite výhodou, že lokalita je dosť nedostupná, a tak sa krádežiam väčšieho množstva bazaltu vyhla,“ hovorí starosta Šiatorskej Bukovinky Juraj Badinka. Skôr sa podľa neho objavujú prípady, keď si chce niekto kamene odniesť do domácich zbierok.
„Ľuďom neprekáža ani to, že kamene vážia niekoľko kilogramov. Viackrát sme sa stretli s tým, že ich radšej cestou odhodili,“ dodáva starosta. Pracovníci obce potom kamene odnesú späť na svoje miesto. Nemajú však možnosti na to, aby lokalitu úplne ochránili pred krádežami.
Kamene vracajú späť
Riaditeľka chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina Katarína Gaálová hovorí, že s porušovaním pravidiel pri návšteve prírodnej rezervácie sa stretávajú dosť často. „Mali sme strážkyňu prírody, ktorá riešila tieto prípady tak, že ľuďom vysvetlila, čoho sa dopustili a potom sa s nimi často aj kilometer – dva vracala, aby kameň uložili na pôvodné miesto,“ dodáva riaditeľka.
Svetový unikát
Deväťmetrový bazaltový vodopád odkryli v 14. storočí počas výstavby hradu. Jeho vek je približne štyri milióny rokov a v neobyčajnej ohnutej podobe sa radí medzi svetové unikáty. Blízke kamenné more má rozlohu 40 x 100 metrov a tvoria ho päť- a šesťboké stĺpce bazaltu.
„Bazalt patrí k najodolnejším nerastom,“ dodáva doktorka Gaálová. V posledných storočiach sa tu prejavila iba mierna erózia .
