ýstavnícku prax sledujem dlhodobo a na prieskumoch (okrem košického) som sa zúčastnil. Autorka nepochopila moju výhradu, ktorá spočíva v nesúrodosti konceptu vystavených diel, a v žiadnom prípade nedevalvovala tvorivý potenciál výtvarníkov.
V zhode s kurátorkou, že „práve formujúca sa generácia mladých výtvarníkov vždy prináša mnoho zaujímavých podnetov a pozitívnych zmien, tak ako bol návrat maľby najmä zásluhou bývalých študentov, napr. E. Šille atď.“, sa jej následné obvinenie z krátkozrakosti ťažko ujme, keďže osobne som napr. dielo Šilleho, ako prvý kurátor pred štyrmi rokmi na istej galerijnej pôde prezentoval.
Akceptujem, že Ke-ba-bb bol „...postavený na nezávislých výberoch diel zo škôl, ktoré realizovali jedinci s preukázateľnými kurátorskými skúsenosťami a galerijnou praxou, a na následnej selekcii diel kurátorom“. To ešte nedáva záruku o predkladanej kvalite koncepcie výstavy, keďže týždeň po jej vernisáži pani biletárka len bezradne oznámi, že štandardizovaná časť každej reprezentatívnej výstavy, ktorou je kurátorský text, nie je k dispozícii.
Prešľapy v podobe troch chýbajúcich popisiek pod dielami, dvoch vypnutých videách, zabudnutého kurzora na obrazovej textúre diela Pavla Palárika či rozutekané videobalóny Juraja Sasáka mimo štylizovanú obrazovú matricu, nevolá až po takej expozičnej kvalite. Následná spupnosť a nedotknuteľnosť kurátorského ega potom pôsobí deformačne na výtvarno-kritický dialóg, ktorý by mal byť odrazovým mostíkom na zlepšenie stavu.
Kurátorka zabudla podotknúť aj na fakt cirkulácie výstav na teritóriu regiónu, čo pôsobí ako alibizmus pre štatistiky, a finančný paradox, keďže činnosť všetkých piatich regionálnych galérií je z hlavnej časti dotovaná rovnakým zriaďovateľom. Či na neexistenciu poradných galerijných rád pri jednotlivých inštitúciách v Žilinskom kraji.
„P. Urban ako bývalý zamestnanec prestížnej galérie by mohol vedieť, že kvalita výstavného projektu najviac závisí od dobrej koncepcie a manažérskych kvalít kurátora.“ Táto výhrada znie ako nonsens v situácii, keď sa nedávno skončená reprezentatívna výstava zo zbierok PGU pod názvom In(ter)media(s)res presúva ako možný, po dlhom čase kvalitný vývozný titul, iba do 30 kilometrov vzdialeného Martina. Potom sa ťažko buduje galerijný rating inštitúcie.
Autor: Pavel Urban Autor je nezávislý teoretik umenia, kurátor
