Nie, to nie je detektívka, ani situácia z rozvojových krajín. Takéto veci sa stávajú aj na Slovensku.
Spomínané praktiky určite nie sú pravidlom, ale nedá sa ani vylúčiť, že sa s nimi na trhu s nehnuteľnosťami nestretnete. Nepríjemná, ak sa to vôbec dá takýmto slovom označiť, je na celej veci skutočnosť, že pri kúpe alebo predaji nehnuteľnosti môže ísť o celoživotnú investíciu alebo jediný majetok, ktorý sa kedy komu podarí nazhromaždiť.
Čo však s tým ďalej? Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ľubomír Kardoš v rozhovore v dnešnom vydaní prílohy S-reality tvrdí: Riešenie je vo vytvorení komorového systému a v zákone, ktorý by upravoval realitný trh. Aj komora by mala mať nad sebou ďalší dohľad, napríklad z pozície zodpovedného ministerstva. Ani takáto inštitúcia by totiž nemala fungovať tak, ako sa jej samej chce.
Pravidlá na výkon povolania realitného makléra alebo sprostredkovateľa predaja nehnuteľností sa Európe líšia. Niekde je voľnou živnosťou bez akejkoľvek regulácie a nutnosti vzdelávania, inde vykonávanie tejto profesiu striktne regulujú. Napríklad v Portugalsku je štátna inštitúcia, ktorá prostredníctvom nevyhnutnosti obnovovania licencií motivuje realitné kancelárie k tomu, aby jej pracovníci boli pravidelne preškoľovaní. Porušenie pravidiel môže stáť realitnú kanceláriu existenciu. Zákon dokonca určuje, že kúpno-predajná zmluva musí zahŕňať číslo licencie právnika, ktorý zmluvu vypracoval. Ľahko by sa povedalo: zbytočná byrokracia. Možno. A možno nie.
Tém, o ktorých treba v súvislosti s trhom nehnuteľností na Slovensku aj inde je viac ako veľa. Svedčia o tom aj telefonáty a ponosy na zlé skúsenosti mnohých z čitateľov, rovnako ako hlad po informáciách o vývoji na trhu, či pripravovaných projektoch. S-reality aj preto budú od budúceho čísla vychádzať na väčšom počte strán s novými rubrikami, dvakrát do mesiaca.
