BRATISLAVA. Až približne osem z desiatich ľudí, ktorí pracujú v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti, či v školstve, sú u nás ženy. Odvetvia, v ktorých boli kedysi dominantne zastúpení muži, sú teda už značne feminizované, a zdá sa, že v blízkej budúcnosti môžu byť ešte viac.
Zo štúdie „Ženy, muži a vek v štatistikách trhu práce“, ktorú tento týždeň predstavil Inštitút pre verejné otázky, vyplýva, že rodová nerovnosť na trhu práce má korene už vo výbere školy a študijného odboru.
Ženy sa viac orientujú na sociálnu oblasť a školstvo, ktoré sú u nás tradične slabo platené, prípadne na štúdium ekonómie.
Na niektorých školách študuje 90 percent žien
„Podiel dievčat na stredných zdravotníckych školách sa dlhodobo pohybuje okolo 90 percent a na stredných pedagogických školách sa približuje k 100 percentám,“ tvrdí autorka štúdie Jarmila Filadelfiová z inštitútu. Pomer chlapcov a dievčat je vyrovnaný len na poľnohospodárskych stredných školách a konzervatóriách. Aj na spoločenskovedných a pedagogických katedrách (na vysokej škole) majú prevahu študentky, je ich tam vyše 60 percent.
„Za posledné roky sa tento rozdiel prehĺbil - podiel žien na univerzitných, umeleckých a ekonomických fakultách sa od roku 2000 zvýšil, muži si upevnili zastúpenie na technických fakultách,“ tvrdí Filadelfiová.
Od študijného odboru závisí plat
Od študijného odboru závisí aj plat absolventa, ak sa v ňom rozhodne pracovať. Napríklad o programátorov či „IT odborníkov“ je dnes väčší záujem ako o pedagógov.
Filadelfiová zistila, že feminizované odvetvia hospodárstva sa vyznačujú najnižšími priemernými mzdami, čo rodovú nerovnosť prehlbuje.
Vzdelanostnou úrovňou pritom ženy nezaostávajú, štatistika dokonca naznačuje, že medzi pracujúcimi ju majú vyššiu. Napriek tomu majú priemerne horší plat ako muži, a to aj v rámci jedného odvetvia.
Porovnaním miezd za rok 2005 vyšlo najavo, že napríklad v zdravotníctve bola hodinová mzda žien v priemere o 18 percent nižšia ako mužov, v školstve o 26 a v obchode o 35 percent.
Vôbec najväčší rozdiel bol v peňažníctve a poisťovníctve, kde sa priemerná hodinová mzda žien pohybovala ani nie okolo 63 percent mužskej, čo bolo o 100 korún na hodinu menej.
„Ženy sú viac ochotné vykonávať prácu, ktorá je pod ich kvalifikačnú úroveň,“ vysvetľuje editorka štúdie Zora Bútorová.
Ženy a muži
Z mužov starších ako 15 rokov pracuje takmer 70 percent, zo žien čosi vyše 50 percent. Rozdiel má viacero príčin: medzi ženami je viac dôchodkýň, ženy sa dlhšie pripravujú na povolanie, častejšie zostávajú na rodičovskej dovolenke alebo v domácnosti.
V roku 2004 ženy tvorili 45 percent celkového počtu pracujúcich.
Miera nezamestnanosti vysokoškolsky vzdelaných žien a mužov je vyrovnaná - približne 5 percent. Vo všetkých ostatných vzdelanostných kategóriách je vyššia nezamestnanosť žien.
V súkromnom sektore prevažujú muži (60,2 percenta), vo verejnom sektore zasa ženy (53,9 percenta). Kým medzi podnikateľmi zastúpenie žien mierne prevyšuje jednu štvrtinu, medzi vypomáhajúcimi členmi domácnosti v rodinnom podniku ženy výrazne prevažujú (74,2 percenta).
Ženy pracujú prevažne v sektore služieb (takmer 75 percent), kým pracujúci muži sú približne rovnomerne rozdelení medzi služby a priemysel.
l Muži prevažujú v odvetviach, ktoré si vyžadujú vzdelanie a profesionálnu prípravu technického smeru, ako je stavebníctvo, ťažba nerastných surovín, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody, ale aj poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, doprava a telekomunikácie, práca s nehnuteľnosťami a napokon výskum a vývoj.
- Hodinová mzda žien všetkých vekových kategórií zaostáva za mzdou mužov. Najviac to je u žien vo veku 35 - 44 rokov a nad 60 rokov.
Zdroj: Ženy, muži a vek v štatistikách trhu práce. Inštitút pre verejné otázky, 2007.
(joč)
