„Prekladal som všade. Mal som pocit, že sedím v IC vlaku prvej triedy a sledujem svet vonku cez dymové sklá,“ vyznal sa prekladateľ Adam Bžoch na nedávnej čítačke v Bratislave. V rukách držal 850-stranovú knihu v slovenčine a na stole ležala 900-stranová kniha v holandčine. Autor? Na Slovensku pomerne neznámy, jeden z najvýznamnejších európskych autorov Harry Mulisch.
Tento nizozemský spisovateľ má šťastie. Teda, jeho údajne arogantnej povahe je to zrejme srdečne jedno, ale na Slovensku práve vyšiel vo vydavateľstve Slovart jeho opus magnum – román Objavenie neba. „Román, ktorý odhaľuje paradoxy sveta a života,“ zaznelo na čítačke. Hlavné postavy jazykovedec Onno Quist a astronóm Max Delius majú spoločnú priateľku Annu, ktorá prežije niekoľko rokov v kóme.
Mimo času a tradičnej formy románu
Mulischa aj pri iných dielach zaujíma „záhada času“, pohybovať sa a súčasne stáť, otáčať sa za spomienkami, ktoré sa nedajú skrotiť. Aj tento monumentálny román sa odohráva počas takmer dvadsiatich rokov.
Vynára sa tu v ňom množstvo dejových línií, postáv aj miest – Holandsko, Osvienčim, Kuba a ďalšie. Dielo, ktoré je nabité sumou informácií nielen o Holandsku, o presahoch mytológie s filozofiou a vedou, sa od svojho prvého vydania v roku 1992 predalo vo vyše štyristotisíc exemplároch.
Mulischovým „šťastím“ nazývame fakt, že bol ako jediný z Veľkej trojky nizozemskej literatúry preložený do slovenčiny. A dokonca druhýkrát, prvá kniha Dve ženy od tohto autora vyšla v slovenčine už pred štrnástimi rokmi. Tiež v preklade Adama Bžocha.
Veľká trojka – Die Grote Drie – je značka troch najvýznamnejších povojnových nizozemských spisovateľov: Harry Mulisch, Willem Frederik Hermans a Gerard Reve. Z trojky bola istý čas už len dvojka a po minuloročnej jari, keď zomrel Gerard Reve, zostal Harry Mulisch sám.
Jeho otec sa narodil v českom Jablonci a niektorí z toho vyvodzujú záver, že práve preto by mohol byť nášmu čitateľovi blízky. Nie je mu cudzí zmysel pre stredoeurópsky humor, iróniu a sarkazmus.
Harry Mulisch nemal súrodencov, ale stereotyp jedináčika príliš nespĺňal. Už na strednej škole sa viac ako vyučovaniu venoval svojim obsesiám. Vtedy to bola veda a domácke experimenty s alchýmiou. Školu nedoštudoval, no už zopárkrát sa o ňom pošuškávalo ako o vážnom kandidátovi na Nobelovu cenu za literatúru.
Radšej raz čítať ako dvakrát ísť do kina
Slovenskému čitateľovi sa Mulisch priblížil už knihou Atentát (De Aanslag, 1982), ktorá tak ako aj ďalšie Mullischove diela skúma otázky viny, zodpovednosti a stopy druhej svetovej vojny.
Sfilmovaná verzia Atentátu si odniesla Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film aj Oscara za najlepší film nehovorený po anglicky (režisér filmu Fons Rademakers, žiaľ, minulý týždeň zomrel).
Aj Objavenie neba sa dočkalo sfilmovania, ale tajne veríme, že uniklo vašej pozornosti. Uviedli ho pred pár rokmi na festivale v Karlových Varoch a režisér Jeroen Krabbe nezvládol nie práve jednoduchú úlohu – preložiť mnohovrstevný román do príťažlivej filmovej reči. Jeho Objavenie neba na plátne nezachránil ani Stephen Fry.
Takže, zostaňme pri knihe, pri preklade Adama Bžocha, ktorý si napokon len nedávno odniesol z Holandska významnú prekladateľskú cenu za rok 2006.
