MOSKVA. Voľby, ktoré by mali v marci 2008 určiť jeho nástupcu, sú pre mnohých Rusov aktom demokracie, ktorý by si najradšej odpustili. Bývalý agent tajnej polície KGB Putin je v Rusku oslavovaný ako silný muž, ktorý krajine vrátil imidž superveľmoci a bez ktorého to v budúcnosti nepôjde. Podľa posledného prieskumu sociologického strediska Jurija Levadu dokonca celá pätina Rusov odmieta budúci rok vôbec voliť, pokiaľ medzi kandidátmi neuvidia meno Vladimir Putin.
Médiá v hlbokom predklone
Putinovu popularitu podporuje predovšetkým štátna televízia, ktorá si bez reportáže o ňom zrejme nevie predstaviť večernú spravodajskú reláciu. Schopne jej sekundujú aj ďalšie stanice.
Hoci prezident mnohokrát zdôrazňoval, že žiadneho „následníka trónu“ nepripravuje, ruskí politológovia berú ako hotovú vec, že nástupca vzíde s najväčšou pravdepodobnosťou z Putinovho blízkeho okolia. Najčastejšie padajú mená dvoch mužov, ktorí sa po posledných personálnych zmenách stali prvými podpredsedami ruskej vlády.
Favoriti: Medvedev a Ivanov
Bývalý šéf kremeľskej administratívy Dmitrij Medvedev zodpovedá za „národné projekty“, teda vládne programy na zlepšenie citlivých sociálnych problémov.
Bývalý minister obrany Sergej Ivanov má na starosti „reálnu“ ekonomiku krajiny, z ktorej chce vybudovať inovatívny a vo svetovom meradle konkurencieschopný sektor.
Pre Medvedeva by teraz hlasovalo 19 percent voličov, pre Ivanova len 16 percent, zistili sociológovia zo strediska Jurija Levadu. Práce však majú obaja politici vo svojich odboroch rozhodne viac než by sa dalo stihnúť za jediný rok do prezidentských volieb.
Podľa niektorých pozorovateľov by vlastne bola škoda, keby museli svoju prácu predčasne opustiť. Veď mnohí Rusi sú presvedčení, že odchádzať by nemal predovšetkým Putin.
Fakt, že Putinovi ďalšiu kandidatúru neumožňuje ruská ústava, vraj nie je zásadná prekážka. Provládne médiá už informovali o niekoľkých petíciách a návrhoch, aby ústava bola zodpovedajúcim spôsobom zmenená. Navrhovali to napríklad poslanci z Čečenska.
Sofistikovanejšie názory hovoria napríklad o možnosti vzniku zväzového štátu s Bieloruskom, do ktorého čela by sa Putin postavil.
Medzi variantmi, ako doterajšieho prezidenta udržať na čele krajiny, sa dokonca objavil i návrh na zmenu politického systému z prezidentského na parlamentný, keď by sa Vladimir Putin stal premiérom vlády so skutočnou zodpovednosťou.
Vplyv si chce podržať
Šéf Kremľa sa zatiaľ o svojej predstave budúcej podoby Ruska jasne nevyjadril, pripustil však, že by si rád určitý vplyv ponechal i potom, čo opustí kanceláriu za červenými kremeľskými múrmi.
Že počas jeho vládnutia zmenila ruská politika svoju podobu, je nepochybné. Či Putinom zavedená „suverénna demokracia“ ruského strihu so silnou „vertikálnou mocou“, teda direktívnym riadením krajiny z Kremľa, dokáže ponúknuť silného nástupcu, je už iná otázka.
Isté je, že kandidát stojaci mimo kruhov súčasných moskovských mocných nemá veľkú šancu. Veď komunistu Gennadija Zjuganova a šéfa radikálnej Liberálno-demokratickej strany Ruska Vladimira Žirinovského by volilo len okolo osem percent ľudí. Kandidátov neparlamentných liberálov ruské prieskumy ani nespomínajú.
;)
Autor: Martina Vašíčková, čtk
