Mladý japonský kapitán Kuribayashi sa šiel v roku 1928 pozrieť do Spojených štátov. Bol očarený zo západnej kultúry, chcel z nej čo najviac pochytiť. Domov posielal pravidelne správy a opisoval v nich svoje nadšenie.

Listy potom písal aj o pár rokov neskôr, cez druhú svetovú vojnu. To už bol generál a na malom ostrove Iwo Jima viedol boje proti Američanom. „K listom pripájal drobné kresby, nimi chcel svojim deťom vysvetliť, čo znamená vojna,“ hovorí Clint Eastwood pre časopis Studio.

Korešpondencia vzdelaného a inteligentného Kuribayashiho bola pre neho najzásadnejším zdrojom o bojoch medzi Američanmi a Japoncami – z pohľadu Japoncov.

Eastwood vraví, že film Iwo Jima nerobil preto, aby vysvetľoval príčiny konfliktu a ospravedlňoval vojenské postupy: „Spoznať obyčajného vojaka, pochopiť jeho správanie zoči–voči hrôzam, o to mi išlo,“ hovorí. Myslí si, že nijaký Japonec netúžil po osude kamikadze, to z nich len propaganda robila takých odhodlaných mužov.

Keď sa film premietal v Tokiu, za Eastwoodom prišiel jeden tínedžer a venoval mu harmoniku. Patrila jeho predkovi, ktorý bojoval na Iwo Jima.

Samozrejme, že ho to veľmi dojalo. Kedysi hrával vo westernoch, ktoré na bitkách a násilí stavali svoju zábavu. „Je pravda, že som prispieval k šíreniu násilia na plátne, ale dospel som. Dôležité je, aby sme videli rozdiel medzi komickým zobrazením násilia, ktorý ho zjemňuje, a serióznejším prístupom, kde treba byť veľmi opatrný.“

Autor: kk