Namiesto českých superhviezd Heleny Vondráčkovej alebo Kateřiny Brožovej si postavu všetečnej a všetkými masťami mazanej Dolly Leviovej zahrala herečka Helena Krajčiová, ktorá s režisérom muzikálu Milanom Lasicom spolupracovala po prvýkrát. Bolo to s ňou fajn. Jej Dolly ani na chvíľu nepochybovala o tom, že je na správnom mieste, a odmenou za to boli okamihom nostalgie možno príliš prehriate, ale zato riadne ovácie.
O to nepríjemnejšia je skutočnosť, že na herecky vďačnej legendárnej postave amerického muzikálu spočíva v našich končinách tieň právnych sporov, ktoré dlhodobo vedú s muzikálovou scénou spomínané české alternantky. V hre sú celkom slušné peniaze, prestíž, a tak trochu aj problém nahraditeľnosti, ktorý s komerciou chtiac-nechtiac súvisí. V konečnom dôsledku je vlastne nepodstatné, aký bol dôvod stiahnutia viac či menej výpravného muzikálu z repertoáru, a či bolo jeho sedemdesiat repríz (inscenácia vraj na takzvané bratislavské pomery splnila svoj účel) vypredaných, alebo nie. Lebo, čuduj sa svete, divák je posledný, na ktorého sa pri takejto produkcii myslí. A hádam by na muzikál aj prišiel. Ako to len na tom Broadwayi robia?
Autor: ea
