Hlavne tá posledná vášeň - alkohol mu poriadne komplikuje život. Depardieu s ním bojuje už tridsať rokov. Nikdy si nechcel priznať, že je od neho závislý, pripustil to až pred troma rokmi vo svojej autobiografii Žijem: "Dlhé roky som si myslel, že nie som alkoholik. Keď to o mne niekto tvrdil, zúril som. Dnes to priznávam. Skutočne som alkoholik, ktorý sa musí liečiť." Mnohými filmovými cenami ovenčený Depardieu je človek plný komplexov a pochybností. "Ako mladý som si pripadal taký škaredý, že som si nevedel predstaviť, že by sa do mňa mohla zamilovať nejaká žena," tvrdí Depardieu. Napriek tomu sa našiel v herectve, kde človek pracuje prevažne so svojím vzhľadom a prejavom.
Vyrastal v neutešených pomeroch v rodine pologramotného robotníka. Bol problémové dieťa, do školy prestal chodiť už v dvanástich rokoch, túlal sa a žil s prostitútkami. Často sa ocitol v konflikte so zákonom, pre čo aj utiekol z domu. Šťastná náhoda zariadila, že stretol kamaráta, ktorý študoval herectvo na Theatre Nationale Populaire v Paríži. Spojil sa s ním a hranie si zamiloval. Z mladého delikventa sa zrodila hviezda, ktorú tlač nazýva "francúzsky dar svetovej kinematografii" či "francúzsky De Niro".
Spočiatku ho obsadzovali najmä do rolí problematických mladíkov, zúfalcov či podivínov. Jeho herectvo vychádzalo z intuície a zážitkov z ťažkého detstva. Neskôr svoje umenie pretavil do náročných psychologických postáv. Vytvoril nový typ filmového hrdinu. "Nemám rád kladných hrdinov. Nudia ma," vyznal sa raz. Možno vďaka svojej povahe vie veľmi presvedčivo stvárniť nejednoznačné postavy s rozporuplnými charaktermi a zložitými osudmi.
Našiel sa však aj komédiách. Vďaka nim sa stal jedným z mála francúzskych hercov, ktorí sa presadili v Hollywoode. V roku 1990 nakrútil romantickú komédiu Zelená karta, ktorá zožala v USA veľký úspech. O štyri roky neskôr si zahral v americkom remaku svojej vlastnej francúzskej komédie Môj otec hrdina. Túto príjemnú prázdninovú oddychovku vysiela Slovenská televízia v nedeľu 4. marca na Jednotke.
Autor: als
