la výtvarných umení v Bratislave a Akadémia umenia v Banskej Bystrici).
Za zamyslenie stojí najmä jeho výhrada voči kvalite vystavených diel. Pisateľ predpokladal, že sa na výstave mal ocitnúť „výber tých najlepších ingrediencií zo zimných prieskumov.., diela ocenené školskými komisiami“, čo malo byť garanciou ich kvality.
A tu je kameň úrazu. Pri výbere sa predošlé hodnotenia komisií do úvahy nebrali (i z jednoduchého dôvodu - zriedkakedy sú na prieskumoch dostupné, no najmä preto, že školské komisie sa pri posudzovaní diel riadia vlastnými pedagogickými kritériami).
Ke-ba-bb bol postavený na nezávislých výberoch diel zo škôl, ktoré realizovali jedinci s preukázateľnými kurátorskými skúsenosťami a galerijnou praxou, a na následnej selekcii diel kurátorom.
Ak si pisateľ kladie otázku o opodstatnenosti výstav „umenia výtvarného dorastu“, je to veľmi krátkozraké. Práve formujúca sa generácia mladých výtvarníkov vždy prináša mnoho zaujímavých podnetov a pozitívnych zmien, tak ako bol „návrat maľby“ najmä zásluhou bývalých študentov (napr. E. Šille, B. Sirka), či osobitý vklad angažovaného umenia R. Čerevku - autorov, ktorí na predošlých poprieskumových výstavách v PGU ešte ako študenti vystavovali.
Mrzí ma fakt, že P. Urban nedisponoval pri písaní dostatkom základných informácií a interpretoval poprieskumové výstavy ako opakujúce sa klišé. Unikla mu história ich postupnej transformácie do aktuálnej podoby. Je historicky prvým projektom, ktorý porovnáva práce študentov z VŠVU, FU TU a AKU a zároveň je aj referenciou o pedagógoch škôl a ich vzdelávacích prístupoch.
Úvahy o vystavovaní mladých umelcov a pod. za účelom šetrenia finančných prostriedkov a o „bolestnom vytrácaní kvalitnej galerijnej výstavníckej praxe“ sú scestné, zavádzajúce a voči PGU a niektorým ďalším regionálnym galériám nespravodlivé. Deklarujú neznalosť problematiky regionálnych galérií. Činnosť „provinčných“ inštitúcií s kvalitnými prehliadkami je dlhodobo závislá od objemu mimorozpočtových grantových zdrojov.
P. Urban, ako bývalý zamestnanec prestížnej galérie, by mohol vedieť, že kvalita výstavného projektu najviac závisí od dobrej koncepcie a manažérskych kvalít kurátora. Výstava Ke-ba-bb je technicky náročný projekt. Nachádzajú sa na nej videoinštalácie a multimediálne interaktívne diela, čo dokladá dobré organizačno-zabezpečovacie schopnosti PGU a jej zvládnutú kooperáciu s jednotlivými školami.
Autor: Mira Putišová Autorka je kurátorka PGU v Žiline
