Po dlhoročnom spore medzi Bosnou a Srbskom včera rozhodol Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Komplikovaný rozsudok čítala predsedníčka súdu Rosalyn Higginsová takmer dve hodiny. „Súd zistil trinásť ku dvom hlasom, že Srbsko nespáchalo genocídu,“ vyhlásila.

Podľa sudcov ale Belehrad genocíde nezabránil a ani nepotrestal jeho vinníkov, čo bola jeho povinnosť.

Na verdikt okamžite zareagoval srbský prezident Boris Tadič, ktorý vyzval srbský parlament, aby prijal rezolúciu o genocíde v Srebrenici. To je prelom, pretože politici v Belehrade doteraz odmietali akúkoľvek zodpovednosť za genocídu.

Súd OSN takisto vytkol Belehradu, že „zlyhal v otázke plnej spolupráce“ s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Ten stíha osoby, ktoré počas vojny spáchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Bosna verzus Srbsko

Išlo o prvý prípad, keď tribunál OSN vyniesol verdikt v prípade, v ktorom jeden štát obvinil druhý z genocídy.

„Je mi do plaču. To nie je verdikt, východisko. Toto je nešťastie pre našich ľudí,“ povedala 60-ročná Fatija Suljičová, ktorá počas genocídy v Srebrenici stratila manžela a troch synov. „Je to strašné. Na vlastné oči som videla, kto začal vojnu - Srbi,“ povedala pred budovou súdu Hedija Krdzičová, ktorá pri­šla o muža aj starého otca.

Bosna v 90. rokoch obvinila Srbsko z etnických čistiek bosnianskych moslimov bývalú federálnu republiku Juhoslávie, tá sa však neskôr rozpadla a zostal z nej už len štátny zväzok Srbsko a Čierna Hora, ktorého existenciu uznala OSN až v roku 2002. Vlani sa Čierna Hora od Srbska odtrhla po úspešnom referende o nezávislosti.

Srbsko spochybnilo kompetenciu súdu rozhodovať vo veci a vyzvalo súd, aby odmietol bosniansku sťažnosť, ktorá pôvodne mierila proti inému štátnemu útvaru. Belehrad trval na tom, že by bolo nespravodlivé, aby platil za činy z čias režimu Slobodana Miloševiča.

Srbsko si vydýchlo

Pre Srbsko verdikt znamená, že mu už nehrozí zaplatenie miliardového odškodného, ktoré by Bosna žiadala od Belehradu v prípade uznania zodpovednosti za Srebrenicu. Tento nárok súdny dvor vyslovene zamietol.

Podľa súdu musí byť genocída dokázaná nielen činmi, ale i zámerom takýto čin spáchať. To je podľa expertov najzložitejšie. Belehrad síce za vojny poskytoval bosnianskym Srbom, ktorí sa dopustili masakry v Srebrenici, významnú vojenskú a finančnú pomoc, ale podľa súdu nevedel o ich zámere.