Udelenie Oscara nemeckému filmu Životy tých druhých oceňuje riaditeľka vládneho úradu pre správu dokumentácie tajnej východonemeckej polície Stasi Marianne Birthlerová nielen ako umelecký úspech, ale aj ako výsledok prekonávania komunistickej minulosti na východe Nemecka. Snímka podľa nej dodala tomuto procesu nové a silné impulzy.
„Ocenenie drámy o Stasi ukazuje, že éra komunizmu nie je okrajovou historickou témou,“ uviedla Birthlerová. Filmový príbeh je fikciou, ktorá v skutočnosti nebola príliš pravdepodobná. Dôležité však podľa nej je, že mnohí ľudia vďaka filmu pochopili, aké katastrofálne dôsledky mala diktatúra komunistickej strany na život vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike a ako manipulovala s ľuďmi.
Snímka tridsaťtriročného režiséra Floriana Henckela von Donnersmarcka sa začína v roku 1984, teda päť rokov pred pádom komunizmu, a opisuje príbeh dôstojníka Stasi, ktorý sa postupne obracia proti systému, pre ktorý pracuje. Najskôr zhromažďuje kompromitujúce dôkazy proti známemu dramatikovi a jeho priateľke. Akonáhle sa však do sveta umeleckých hviezd ponorí, začína byť ich životmi fascinovaný a uvedomí si obmedzenosť svojej vlastnej existencie.
„Doteraz sa spoločnosť sústredila hlavne na osudy obetí a rada sa nechávala baviť východonemeckými suvenírmi vo filmoch, v ktorých sa NDR javila ako obskúrne zábavná krajina, kde však stále platili ľudské hodnoty,“ napísal svojho času Die Welt. „Donnersmarckov film však obracia pozornosť publika na páchateľov.“
Po predošlých filmoch, medzi ktoré patrila aj medzinárodne úspešná snímka Good Bye Lenin!, sa Životy tých druhých zaoberajú podstatou Nemeckej demokratickej republiky, čiže systematickým zastrašovaním a represiami. Odpočúvania telefónov, kontrola korešpondencie a neustále sledovanie osôb považovaných z hľadiska režimu za nepriateľské, boli hlavnými aktivitami Stasi.
Táto služba mala jednu z najhustejších sietí vo východnom bloku. Pracovalo pre ňu 90-tisíc kmeňových zamestnancov a 175-tisíc informátorov.
