„Prečo nie ja? Prečo? Chlapík predsa môže dostať čokoľvek, ak zaplatí,“ vraví Rupert Pupkin, tragikomická a krásna postava z filmu Kráľ komédie. Tak veľmi sa snaží, aby získal slávu, prestíž a renomé skvelého zabávača, až sa mu to napokon podarí. Pomocou mierne kriminálnych praktík: unesie televíznu hviezdu Jerryho Langforda a vyhrážkami získa jeho vysielací čas.
V roku 1983 tento film nakrútil americký režisér Martin Scorsese - a ako sa stalo zvykom, ani za ten nedostal Oscara. Respektíve, ani s ním nebol nominovaný.
Dlhé boli jeho smoliarske roky. Vyzerali také začarované, že možno, aj keby si zaplatil, Oscara za réžiu by nedostal. Keď súťažil s filmom Zúriaci býk, cenu mu vyfúkol debutant Robert Redford (s filmom Obyčajní ľudia). Keď prišiel s odvážnym Posledným pokušením Krista, akadémii sa viac páčil Rain Man Barryho Levinsona. A keď ho nominovali za Mafiánov, ukázal sa ako „lepší“ aj Kevin Kostner s filmom Tanec s vlkmi.
Po pár rokoch pauzy sa v zozname kandidátov ukázal opäť. V roku 2002 s Gangami New Yorku. Už to nebol taký sugestívny, trefný a priamy Scoresese. Žeby sa výrazne vymedzoval proti lepšiemu priemeru Hollywoodu, to bola viac-menej ilúzia, skôr sa niesol na nekonečnom vplyve jeho propagačnej sily.
Ešte viac sa to prejavilo pred dvomi rokmi, pri filme Letec. Veľké haló okolo neho dospelo až k jedenástim oscarovým nomináciám, ale ani to nestačilo. Scorsese opúšťal slávnosť s viditeľnou ľútosťou v očiach.
A tak si teraz všetci vraveli, že sympatický Marty by to už tento rok naozaj mohol získať. Film Na druhej strane vyniká najmä dobrou zápletkou a zaujímavým odkrytím slabých stránok mafiánskeho i policajného prostredia.
Bol to divácky film a páčil sa aj kritikom, neprekvapuje teda, že vyhral. Ale je možné, že v tomto Oscarovi je poskladaných niekoľko malých Oscarov, za ktoré sa Scorsese zaslúžil viac, ale nikdy ich nevidel. Jeho rozžiarená tvár musela spraviť radosť aj iným. Zrejme obmäkčila aj fanúšikov filmov Babel, Kráľovná alebo Malá Miss Sunshine.
Leonardo DiCaprio (vo filme Na druhej strane hrá jednu z hlavných úloh) o ňom pre časopis Studio pred časom povedal: „Tak ako všetci herci, nevedel som sa dočkať chvíle, keď s ním budem môcť diskutovať o filme - je to niečo také, ako keby ste sa o náboženstve rozprávali s Bohom.“
Mimochodom, obľúbeným Leovým filmom je Taxikár. Ten bol za najlepší film nominovaný v roku 1976, ale vtedy sa stal víťazom Rocky.
