BRATISLAVA. Regulácia nájomného v bytoch je v rozpore s ústavou. Porušuje totiž práva majiteľov bytových domov tým, že im nepovoľuje, aby si určili také nájomné, ktoré pokryje náklady na rekonštrukciu a správu domu. Právnici tvrdia, že štát tak presúva zodpovednosť za sociálnu politiku na súkromné osoby, čím porušuje ich ústavné právo vlastníctva.
Český ústavný súd už dvakrát rozhodol, že ide o porušovanie vlastníckych práv. Náš Ústavný súd o tom ešte nerozhodoval. Existuje však rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v jednom poľskom prípade, podľa ktorého stav, keď nájomné nepokrýva náklady na dom, je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poľskej vláde nariadil, aby to napravila.
Už sa to malo skončiť
Regulácia nájomného sa mala na Slovensku skončiť v júni. Vláda však nedávno schválila poslaneckú novelu zákona o cenách, ktorou to odložila až na koniec budúceho roka. Autorky novely, poslankyne HZDS Katarína Tóthová a Ľudmila Mušková, pôvodne uvažovali o odložení deregulácie až do roku 2010.
„Ak sa vlastníkovi nezabezpečuje vyrovnanie strát z toho, že musí investovať do údržby nehnuteľnosti a nemá ani garantovaný primeraný zisk, tak je to protiústavné,“ povedal právnik Marek Benedik. Upozorňuje, že rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva môže mať dosah aj na Slovensko. „Je absolútne isté, že európsky súd bude rozhodovať rovnako, ak by mu došla podobná sťažnosť aj zo Slovenska,“ povedal Benedik.
O protiústavnosti regulácie hovorí aj ďalší právnik Ernest Valko. „Súkromníci nahrádzajú v sociálnej politike štát. Je to protiústavné.“ Nájomníkom má podľa Valka pomáhať vláda, a nie majitelia bytových domov. „Štát nemôže prenášať bremeno sociálnej politiky na súkromnú osobu,“ mieni Valko.
Napríklad v bytoch prvej kategórie platia ľudia nájomné maximálne 33,8 koruny za štvorcový meter. Táto cena nepokrýva ani náklady na údržbu domu. V nájomných bytoch býva podľa odhadov asi 60-tisíc ľudí. Väčšina patrí obciam, len malá časť súkromným osobám. Ľudia sa k nim dostali po roku 1989 cez reštitúcie.
Štát môže prerobiť
Predlžovaním terajšieho spôsobu regulácie, keď štát stanoví pevnú sumu, ktorá nezohľadňuje náklady, sa nič nerieši. „Je to len odkladanie problému do budúcnosti,“ povedal analytik MESA 10 Ján Marušinec. Slovensko navyše riskuje, že „po prípadných prehrách v súdnych sporoch bude musieť vlastníkov bytových domov primerane odškodniť“. „Škody môžu byť obrovské,“ doplnil Benedik. Hovorí sa dokonca až o stovkách miliónov korún.
Podľa poslankyne Tóthovej súčasný stav protiústavný nie je, „pretože Ústavný súd v jednom rozhodnutí v roku 2002 výslovne povedal, že aj nájomníci sú chránení zákonom, aj to je verejný záujem“. Ústavný súd však v spomínanom náleze nerieši výšku nájomného, ale problém pri odkupovaní bytov do osobného vlastníctva. „Tento nález s reguláciou vôbec nesúvisí, je to úplne niečo iné,“ povedal Valko.
O cenách nechcú hovoriť
Pôvodne sa mala regulácia nájomného skončiť v júni. Poslankyne HZDS Katarína Tóthová a Ľudmila Mušková navrhli v novele zákona o cenách, aby sa to odložilo o tri roky. Až na zásah ministerstva financií sa deregulácia nájomného odložila len o rok a pol. Rezort financií vníma návrh novely kriticky. „Nemožno to odkladať do budúcnosti, treba to riešiť. Prikláňame sa k tomu, aby sa odstránil konflikt medzi záujmami vlastníkov bytov a nájomcami,“ povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. K nízkym cenám nájomného sa však vyjadriť nechcel. „Vláda rozhodla, že sa tým má zaoberať ministerstvo výstavby a nie náš rezort,“ povedal. O tom, či sú ceny nájomného primerané a či by sa nemali zvýšiť, nechcel hovoriť ani hovorca rezortu výstavby Miroslav Bátovský. „V regulácii nájomného je legislatíva v kompetencii ministerstva financií, keďže zákon o cenách patrí práve im,“ povedal. Pravdou však je, že konkrétnu výšku nájomného určuje výnosom ministerstvo výstavby.
(ľja)
