HAJNÁČKA. Pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina chcú zriadiť na svetoznámom paleontologickom nálezisku v Kostnej doline pri Hajnáčke múzeum v prírode. Riaditeľka správy CHKO Katarína Gaálová hovorí, že väčšina zostatkov kostí z nálezov je v depozitoch múzeí v Rakúsku a Maďarsku. Časť uchováva Gemersko-malohontianske múzeum v Rimavskej Sobote. „ Chceli by sme získať zo zahraničných múzeí odliatky exponátov a tie by sa stali súčasťou múzea v prírode,“ dodáva doktorka Gaálová. Múzeum by malo dokladovať nielen nájdené zvyšky živočíchov, ale aj dobu na prelome treťohôr a štvrtohôr.
Zabili ich výpary sopiek
V tom čase doznievali v tejto oblasti sopečné výbuchy, sprevádzané zemetraseniami, sopečným popolom a plynom z okolitých sopiek. Práve tieto faktory zrejme spôsobili uhynutie zvierat, ktoré tu žili. Išlo o veľké bylinožravce ako mastodonty, tapíry, nosorožce či jelene, ale aj mäsožravce a drobné cicavce. Zaujímavosťou sú aj nájdené zvyšky primáta. Skamenené zvyšky kostí sa našli v piesčitom jazernom sedimente alebo v sopečnom popole.
Problémom je odpad
Dolina je v súčasnosti národnou prírodnou pamiatkou. Skúmala sa od 19. storočia, no pôvodný význam nadobudla až po zriadení chránenej krajinnej oblasti a nových výskumoch. Odborníci ju vyčistili a udržujú v dobrom stave. „Roky sa skrývala pod smetiskom, ktoré sa podarilo zlikvidovať. Problémov sme sa však celkom nezbavili, lebo smetiská ďalej vznikajú v okolí doliny,“ dodáva riaditeľka. Obec Hajnáčka síce dala odpad viackrát zlikvidovať na vlastné náklady, ale vždy sa nájde niekto, kto založí novú skládku. „Ak sa nám podarí múzeum zriadiť, budú takéto skládky nemysliteľné,“ hovorí doktorka Gaálová.
Väčšia propagácia lokality môže mať aj negatívny dopad. O podobné nálezy je veľký záujem a preto hrozia nelegálne výkopy. Katarína Gaálová hovorí, že v chránenej lokalite je takáto činnosť neprípustná a hrozia za ňu sankcie. „Myslím si tiež, že takéto snahy by neboli úspešné. Lokalita je veľmi dobre preskúmaná a nie je veľká šanca, že by sa tu ešte našli cennejšie kusy,“ dodáva.
Kostná dolina
Objavenie náleziska siaha do 19. storočia.
Zaslúžil sa oň statkár Emil Ebeczky, ktorý po dažďoch na jar zozbieral kostné ostatky a zriadil si domáce múzeum.
Zaujímavé nálezy posielal do peštianskeho Národného múzea a geologického ústavu vo Viedni. Prvý paleontologický opis fauny Kostnej doliny je z roku 1863.
Veľký prínos znamenali výkopové práce prof. Fejfara z Prahy v rokoch 1955 – 1957.
Nové paleontologické vykopávky a archeologický výskum sa uskutočnili hlavne po roku 1989.
V tom období sa podarilo lokalitu očistiť od nánosov odpadov.
(eta)
