Pri oboch transakciách sa nás pracovníci pokúsili oklamať. Mohlo byť okolo pol piatej, keď sme auto odstavili pri stojane, pri ktorom už čakal zriadenec. Ponúkol mi hadicu od protiľahlého stojana, pretože vraj „náš stojan je ešte zablokovaný, kým predchádzajúci zákazník nezaplatí“. Keď mi stojan vypol, opýtal som sa ho, koľko tam mám benzínu. Tridsaťosem litrov, odpovedal.
Presunul som sa k pokladnici a ten istý zamestnanec ma obslúžil. Platil som kartou, on mi ju vrátil spolu s potvrdenku o tom, že mi z účtu stiahli 1740 Sk. Spravil som pár krokov, no vysoká suma sa mi nezdala. Navyše, nedostal som ani účet. 1740 Sk deleno 38 litrov je približne 45 Sk za liter, 95-oktánový však stál okolo 36 korún. Vrátil som sa a pýtal si účet. Chlapík sa začal prehrabávať v koši, ale nič nenašiel. „Potrebujete na preplatenie?“ spýtal sa. „Mám tu účet na 1900 Sk, môže byť aj vyšší?“
V tom čase sa už pri druhej pokladnici odohrala ďalšia hádka. Moje kolegyne, ktoré kupovali českú diaľničnú známku, za ňu zaplatili 310 Kč, ale potvrdenka im bola vydaná na 310 Sk. Kolegyne si to tiež všimli a domohli sa vrátenia peňazí. Pri vydávaní sa ich však pumpárka opäť pokúsila oklamať tým, že im vydala o stovku menej. Ja som stále riešil benzín. Pumpár hľadal ďalšie riešenia: „Nenatankovali ste omylom drahší benzín?“ Ťažko, keď mi on sám podával hadicu od 95-oktánového. Nakoniec zahlásil: „Na stojane to predsa musí byť jasne napísané!“ A aj bolo. Litrov nebolo ani 45, ani 38, ale iba 32. Teda oklamal ma už prvýkrát pri stojane. Neostávalo mu nič iné, len mi rozdiel vrátiť v hotovosti, celých 560 Sk. Aby nevyzeral ako klamár, obhajoval sa, že sumu 1740 Sk mal zaplatiť zákazník predo mnou, a že on chudáčik musí teraz zo svojich doplatiť rozdiel v kase! V tom prípade by mi však neklamal hneď na začiatku o množstve natankovaného benzínu. Obidvaja pracovníci na čerpacej stanici boli zohratí a na dvoch transakciách sa pokúsili zarobiť si takmer 700 korún do vlastného vrecka.
Autor: Braňo Švec
