BRATISLAVA. Letoví dispečeri, ktorí požadujú odvolanie šéfa Letových prevádzkových služieb Romana Biróa, sa včera nedostali na svoje pracovisko. Namiesto nich koordinovali lietadlá kolegovia, ktorí neštrajkujú. Biró tvrdí, že štrajkujúci by mohli ohroziť bezpečnosť letovej prevádzky. Preto musel zabezpečiť plynulosť zmien dispečerov.
Štrajkujúci včera spochybnili odbornú prax zaskakujúcich dispečerov, pretože dlhodobo pracujú v iných prevádzkach. Vedenie prevádzkových služieb kritiku odmieta.
Lietadlá odklonili, doprava nie je ohrozená
Z celkového počtu 121 dispečerov sa k štrajku oficiálne pridalo 51. Ostatní včera pracovali v krízovom režime. V praxi to znamená, že lietadlá, ktoré mali preletieť nad územím Slovenska, leteli ponad okolité krajiny. To zapríčinilo, že meškali. Namiesto bežných 90 letov za hodinu mohlo včera nad Slovenskom letieť len 20 lietadiel za hodinu.
Štrajk však leteckú dopravu u nás podľa hovorcu Leteckého úradu Augustína Klusa neohrozil. „Sú stanovené postupy, ako sa prevádzka v takejto situácii koriguje,“ povedal Klus.
Obmedzená nebola ani pravidelná doprava na slovenských letiskách. „Ak by však pristúpili k ostrému štrajku, tak zostane naše letisko mŕtve. Znamenalo by to veľké finančné straty,“ povedal riaditeľ letiska v Sliači Peter Ťapuška.
Popradské letisko rokuje podľa jeho šéfa Petra Polereckého s miestnymi dispečermi, aby v prípade štrajku nemuseli obmedziť najmä víkendové chartrové lety.
Dispečeri chcú garancie
Rokovanie zástupcov nespokojných dispečerov a ministerstva dopravy včera po obede prerušili. Pokračovalo sa až o pol štvrtej. To, či Biró aj po rokovaní zostal vo funkcii, sme sa do uzávierky nedozvedeli.
Minister dopravy Ľubomír Vážny sa však už pred rokovaním postavil na stranu šéfa dispečerov. „Keďže neboli zákonnými postupmi preukázané nijaké porušenia bezpečnosti letovej prevádzky zo strany vedenia, nevidíme dôvod na jeho odvolanie,“ povedal hovorca rezortu Marián Jánošík.
Ak by sa však našli pochybenia v zmysle predpisov, je podľa neho priestor aj na „personálne riešenia“. Okrem Biróovho odvolania žiadali štrajkujúci aj garancie dôsledného dodržiavania bezpečnostných predpisov. V tejto otázke by sa podľa Jánošíka vedelo ministerstvo so štrajkujúcimi dispečermi dohodnúť. „Súčasný riaditeľ Biró nie je zárukou, aby boli bezpečnostné opatrenia realizované,“ tvrdia vo vyhlásení štrajkujúci dispečeri.
Reaganov ťah
Americkí leteckí dispečeri na svoj štrajk za lepšie pracovné podmienky v roku 1981 doplatili. Keď 3. augusta 1981 nenastúpilo 12tisíc zo 14-tisíc dispečerov do práce, porušili zákon. V minulosti sa im takéto akcie prepiekli a odborári si mysleli, že aj tentoraz budú vydierať zastavením dopravy.
Prezident Ronald Reagan nezaváhal a štrajk označil za ohrozenie národnej bezpečnosti. Dal im 48 hodín, aby sa vrátili. Drvivá väčsina výzvu ignorovala. Netušili, že vláda má namiesto nich náhradu. Ministerstvo dopravy povolalo na ich miesta odborníkov z armády, vedúcich dispečerov a vyškolené zálohy. Sedemdesiat až osemdesiat percent leteckej dopravy išlo podľa plánu, 11 359 pôvodných zamestnancov prezident vyhodil. Len niekoľko z nich neskôr opätovne zamestnali.
(bo)
Autor: wm
