Dom číslo štyri a susedný dom číslo tri na Rudnayovom námestí vznikli v čase, keď sa rušil pôvodný bratislavský hradbo-vý systém v 18. storočí. Časť opevnenia sa vtedy využila na múry domu. Jednu jeho stenu dodnes tvorí pôvodný hradbový múr a druhú pôvodný parkanový múr. Na rohu domu sú viditeľné zvyšky Vydrickej brány.
Predpokladá sa, že domy číslo tri a štyri tvorili jeden celok a vznikli krátko po roku 1778. Autorom meštianskeho barokového objektu bol známy bratislavský architekt J. K. Zillack. Podľa výskumov mali druhé a tretie podlažie obytnú funkciu a na prízemí boli obchodné priestory. Od čias Zillacka sa na fasádach udiali len minimálne zmeny. Objekt rokmi schátral a potrebuje komplexnú rekonštrukciu. Mesto sa o ňu pokúšalo už v deväťdesiatych rokoch, ale kvôli majetkovoprávnym sporom zostal dom roky rozostavaný. Pôvodne sa uvažovalo o spoločnej rekonštrukcii oboch susediacich domov, ale nepodarilo sa na nej dohodnúť. Vlastníkom domu číslo štyri je mesto, susedný dom patrí katolíckej cirkvi. Komplexnú rekonštrukciu domu číslo štyri robí od decembra roku 2005 mestská pamiatková organizácia Paming.
V súčasnosti sa robia prípojky, archeologický prieskum a inštalačné práce. Rekonštrukcia by mala byť podľa Zdenky Turzíkovej z Pamingu hotová do konca roka. Na prízemí domu má vzniknúť galéria alebo múzeum a uvažuje sa o zriadení kaviarne. Na druhom poschodí bude mať administratívne priestory Únia miest Slovenska. „Mali by to byť reprezentatívne priestory," povedala hovorkyňa magistrátu Bratislavy Eva Chudinová. Maľby na námet diel Vincenta van Gogha v oknách domu vytvorili deti pod vedením profesionálnych výtvarníkov v roku 2003 a boli súčasťou programu pri iluminácii Dómu. Kresby vznikli pri príležitosti výstav o Leonardovi da Vinei a Vincentovi van Goghovi v dome umenia pre deti Bibiána, ktorý stojí priamo oproti „pomaľovanému" domu. „Bola to príležitostná akcia, ktorá pretrvala. Chceli sme, aby schátraná budova rozprávala, a deti pod vedením výtvarníkov to svojím talentom dokázali, za čo som im veľmi vďačná," hovorí akademická sochárka Katarína Slivková, ktorá deti viedla. To, že tu kresby zostanú aj po výstave nebolo plánované, no dom sa vďaka nim stal mestskou atrakciou.
Po rekonštrukcii sa s maľbami v oknách domu číslo štyri nepočíta, zostali iba na susednom objekte. Odložené malby si zobrala Katarína Slivková, sú však poškodené a nie je isté, či sa ešte budú vystavovať.
Ela Nahálková
