BRATISLAVA. Verejné inštitúcie stále nakupujú tovary, stavebné práce alebo služby tak, že podľa vlastného uváženia priamo oslovia firmu, ktorej zákazku dajú.
Verejnosť preto mohla v predchádzajúcich rokoch len minimálne kontrolovať osud viac ako polovice peňazí, ktoré úrady na nákupy minuli.
Napríklad predvlani zhruba 61 miliárd korún úrady použili „v režime, ktorý vytvára priestor na korupciu“, vyplýva z analýzy Transparency International Slovensko.
Organizácia to zistila, keď spočítala, za koľko korún úrady niečo získali mimo verejného obstarávania a na základe „rokovacieho konania bez zverejnenia“, čiže tak, že objednávku podľa vlastného uváženia priamo zadali nejakej organizácii. Jan Pavel a Emília Sičáková-Beblavá z Transparency International takéto spôsoby nepokladajú za transparentné. „Táto oblasť si vyžaduje zvýšenú pozornosť,“ upozorňujú.
Aj Úrad pre verejné obstarávanie hovorí, že podiel „rokovacích konaní bez zverejnenia je neúmerný“, a preto ich už v roku 2005 začal kontrolovať intenzívnejšie, povedal predseda úradu Béla Angyal.
Za príliš časté priame zadania bolo ostro kritizované najmä ministerstvo vnútra.
Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva povedala, že tento spôsob obstarávania niekoľkokrát využili aj v minulom roku, najmä „z dôvodu exkluzivity dodávateľa“. Kontroly však potom podľa nej potvrdili, že metódu použili oprávnene.
Nový zákon o verejnom obstarávaní, účinný od 1. februára 2006, hovorí, že obstarávateľ musí úradu oznámiť, aj keď začne rokovacie konanie bez zverejnenia.
Angyal povedal, že úrad oznámenia zverejňuje na svojej internetovej stránke, čím sa použitie tohto spôsobu „stransparentňuje“, a ak má úrad podozrenie, ešte pred uzavretím zmluvy nákup skontroluje.
Angyal opatrenie pokladá za účinné. Svedčí o tom podľa neho úbytok priamych zadaní - v roku 2005 ich bolo 2748, v minulom 1168, čiže o 57 percent menej.
Vláda Roberta Fica si do programového vyhlásenia dala, že verejné obstarávanie „musí byť zabezpečované efektívne, transparentne, v súlade so zákonom a s vysokou odbornosťou“, a to najmä na ministerstve vnútra.
Alena Koišová tvrdí, že ministerstvo vnútra verejné obstarávanie centralizuje, zamestnanci, ktorí sú zaň zodpovední, prešli dôkladným školením, a na prípravu súťažných podkladov ministerstvo zriadilo pracovné skupiny.
Index netransparentných zákaziek, ktorý Transparency International Slovensko použila, vyjadruje, koľko percent peňazí použitých pri verejnom obstarávaní za rok úrady minuli na základe tzv. obstarávania malého rozsahu a mimo verejného obstarávania (tak, že nemuseli postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní).
Kým v roku 2004 to bolo 64 percent, o rok nato 33 percent. Znamená to, že ešte v roku 2005 „bolo viac ako 30 percent verejných prostriedkov použitých netransparentným spôsobom. Keď k tomu pripočítali peniaze vynaložené na základe rokovacieho konania bez zverejnenia - tzv. priameho zadania, zistili, že v roku 2004 bol index 76,5 a v nasledujúcom roku 56,5 percenta.
