esiatku.

Dievča od Baltického mora nemalo ambície stať sa športovkyňou, chcela byť detskou lekárkou. Medicínu začala študovať v Rostocku, kde si ju všimol tréner, povolaním lodný inžinier Wolfgang Meier.

400 m na skúšku: 60,3 s

Kouč ju zavolal na tréning. Prísny a náročný Meier zbadal úžasný talent, ale mal obavy či znesie jeho nároky. Bol prísny, neúprosný. Marita postavou prútik, dušou romantik. Na skúšku zabehla 15–ročná štvor­stovku za 60,3 s, v osemnástich za 51,60, o rok dosiahla 50,19. Štartovala na olympiáde v Montreale 1976. V rozbehu sa zranila, na semifinále nenastúpila.

Meier vedel, že so svojím pokladom musí opatrne. Vzťah trénera so zverenkou bol ojedinelý. Introvertná Marita sa skoro priznala - do Meiera sa zamilovala.

Sobáš s trénerom

„Najradšej som trénovala v hlbokom piesku na pláži. Pri odpočinkových úsekoch som zbierala kamienky pre šťastie v láske. Občas boli jantárové, bola som v siedmom nebi. Užitočné i krásne,“ zverila sa ešte v NDR pre mládežnícky denník Junge Welt.

Meier city opätoval. Povedali si však – svadba až po skončení kariéry. Tak sa stalo. Marita trvá na celom mene Meier–Koch. V roku 1987 sa Meierovcom narodila dcéra Ulrike. Sedem mesiacov predtým z ničoho nič oznámila koniec kariéry, hoci v nominácii NDR na OH 1988 figurovala s doložkou najväčších výhod.

Marita Kochová utvorila dovedna 16 svetových rekordov na 200 m, 400 m, v oboch štafe­tách. Čas na 400 m zo Svetového pohára v Canberre 47,60 je „prebehnutím cez 21. storočie“. Tak ho nazvala v denníku El Norte mexická šprintérka Maritza Laguardiová.

Kochová mala na 400 m jedinú súperku – Češku Jarmilu Kratochvílovú. Práve jej výkon z helsinských MS 1983 – 47,99 s bol pre Nemku poslednou veľkou výzvou.

Poklona veľkej súperke

Obe skvelé atlétky sa rešpektovali, ale kamarátkami sa stali neskôr. Kochová v roku 1983, keď ju druhýkrát vyhlásili za najlepšiu športovkyňu sveta, povedala: „Vraj som jedinečná zberateľka zlatých. To je možné, ale najlepšia športovkyňa sa volá Jarmila Kratochvílová.“ Kratochvílová bola zase prvou gratulantkou v Canberre.

Odmieta podozrenia

Atlétky stále spája boj obhajoby výnimočných výkonov z osemdesiatych rokov. Podozrievajú ich zo zneužívania dopingu, obe to popierajú.

Nemka Brigitte Berendonková sa preslávila v roku 1991 dizertačnou prácou na akadémii vojenskej medicíny o dopingu. Kochová vraj užívala anabolický steroid oral – turinabol.

„Nehovorím, že svetový rekord Kochovej je nedostižný. Reálny cieľ to zatiaľ nie je. Keď zabehla rekord, dopovala. Verím tomu,“ uviedol slávny americký tréner štvorstovkárov Clyde Hart v rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Hart trénoval legendárneho Michaela Johnsona.

Nikto toľko netrénoval

Češka i Nemka majú objektívne rovnaký tromf – ani jedna z dnešných atlétok nie je ochotná podstúpiť takú tréningovú rehoľu. Čiastočne im dávajú zapravdu tabuľky dlhovekosti rekordov. Na čele sú výkony spred II. svetovej vojny. Do tretice – nech je akokoľvek, ich rekordy platia.

„Nebrali sme viac vtedy povolených podporných látok než trebárs Američania. Výkony boli porovnateľné,“ argumentovala Kochová. Kratochvílová súhlasila s vysvetlením guliarskej kolegyne Heleny Fibingerovej: „Čo je dnes zakázané, bolo vtedy dovolené.“

Vlastní dva obchody

Dnes vlastní fešná päťdesiatnička Marita spolu s manželom v Rostocku dva obchody so športovými potrebami. Priestory ničím – fotografiou, medailou – nepripomínajú slávu majiteľky. „Ľudia predsa nechodia obdivovať bývalú atlétku, ale chcú si vybrať trebárs najkrajšiu kolekciu na behanie,“ múdro vysvetlila v minulosti trojnásobná najlepšia športovkyňa sveta.