OTÁZKA:
OTÁZKA:
Mnohí vedci sa zhodujú, že globálne otepľovanie ničí našu planétu. Počul som, že podľa vás vedci ešte oficiálny „verdikt“ nevyniesli. V skutočnosti nemáte pocit, že planétu to ničí, však?
Anonym, New York
ODPOVEĎ:
Vo všeobecnosti máme sklony „nemať taký rýchly“ názor, keď je akákoľvek kontroverzná téma súčasťou molocha agendy akejkoľvek politickej strany.
Stav ekonomiky USA je takýmto prípadom. Demokrati tvrdia, že je slabá. Republikáni tvrdia, že prekvitá a príjmy sa zlepšujú. Alebo si vezmite vojnu v Iraku. Väčšina demokratov tvrdí, že nás porazili a máme sa stiahnuť. Väčšina republikánov hovorí, že víťazstvo je na dosah a prísun nových jednotiek je najlepšou a jedinou šancou, aby Irak bol slobodný.
Pri každej z týchto horúcich tém ide v diskusii menej o fakty a viac o stranícke línie, prezidenta Busha a voľby v roku 2008.
A tak je to aj s globálnym otepľovaním. Áno, nedávna správa Medzivládneho panelu o klimatických zmenách uvádza dôvody na obavy. Preto, čo sa v nej píše o dôvodoch globálneho otepľovania, aj pre dôsledky na životné prostredie. Tento článok, napísaný v zlovestnom duchu, bol hlavným na titulnej strane v New York Times.
O niekoľko dní priniesol Wall Street Journal úvodník uisťujúci, že základné vedecké nálezy dokumentu naznačujú, že globálne otepľovanie sotva prinesie apokalypsu, pred ktorou varoval článok v New York Times. Wall Street Journal poznamenal, že nové vedecké údaje v tejto správe naznačujú, že poplach okolo globálneho otepľovania by mohol napokon vyústiť do... no, presne toho.
Takže späť k vašej otázke - čo si vlastne myslíme?
Mali ste správne tušenie. My v skutočnosti nepoznáme odpoveď. To neznamená, že by sme odporúčali firmám, aby čakali so založenými rukami. Presne naopak. Vlastne sa nazdávame, bez ohľadu na to, aký bude nakoniec vplyv globálneho otepľovania, že spoločnosti si musia osvojiť myšlienkový postoj „už je to tu“ a vyzbrojiť sa odôvodneným a premysleným plánom. Každá iná reakcia by bola zlým obchodným krokom.
Naša argumentácia bude sotva originálna - rovnaká sa používa v teórii známej ako Pascalova stávka. Zverejnili ju v roku 1670, po smrti tohto francúzskeho filozofa. V zásade využíva teóriu, že je lepšie „staviť“ na vieru v Boha, lebo očakávaná hodnota viery je vždy väčšia ako očakávaná hodnota toho, keď niekto neverí.
To isté platí pre globálne otepľovanie. Ak ho prijmete ako skutočnosť, prispôsobíte vlastnú stratégiu a prax, vaše podniky budú spotrebovávať menej energie a emitovať menej odpadu. Vaše baliace techniky budú ekologickejšie a vaše nové produkty budú v pozícii, že sa presadia na akýchkoľvek trhoch vytvorených neľútostnými klimatickými podmienkami.
Áno, globálne otepľovanie možno nebude také ničivé, ako niektorí predpovedajú. A možno sa stane, že preinvestujete viac, ako bolo nutné. No je to presne, ako povedal Pascal: Vzhľadom na všetky možné výsledky výhody pripravenosti na „hroznú udalosť“ určite prevýšia druhú alternatívu.
Perfektnou analógiou je globalizácia. Pred tridsiatimi rokmi sa začal krik okolo meniaceho sa medzinárodného obchodu a svetového trhu, kde začal dominovať trend znižovania nákladov. Niektoré spoločnosti si dali klapky na oči a trvali na tom, že kvalita ich výrobkov zabráni konkurencii lacných mexických a ázijských tovární.
Napokon sa mnohé z týchto spoločností „obrátili na vieru“ a zmenili svoju prax. No stratili roky pokroku, ziskov a mnoho pracovných miest, lebo sa rozhodli neskoro. Iba čas ukáže, či bude globálne otepľovanie mierne, alebo katastrofické. Či ho možno zmierniť, alebo zničí planétu, aby sme použili vašu frázu. Jedna vec je istá. Spoločnosti by nemali čakať, aby zistili, aký bude výsledok.
New York Times Syndicate začal koncom roka 2005 týždenne uverejňovať otázky čitateľov a odpovede Jacka a Suzy Welchovcov. Otázky sa posielajú na adresu Winning@nytimes. com. Najzaujímavejšie z nich sa dostávajú na stránky New York Times. Denník SME ich prináša v pravidelnom seriáli.