Fakt, že polícia pri každom zákroku okrem striktného výkladu zákona musí rešpektovať aj jeho ducha, t. j. cieľ zákona, v prvom rade slúžiť občanom a chrániť ich život, zdravie a majetok, to v jeho názoroch v relácii reportérov STV „Pokuta alebo úplatok?“ nebolo cítiť ani za máčny mak.
Čo sa vlastne malo stať ?
Pred mladú vodičku sa z vedľajšej cesty zaradilo osobné vozidlo a ona, aby nemusela znižovať rýchlosť, prešla cez súvislú čiaru a predbehla ho. Dopustila sa priestupku, nikoho však neohrozila. Osobné vozidlo ju stále sledovalo a po troch či štyroch kilometroch blikalo svetlami a tlačilo sa na jej auto až na vzdialenosť pol metra. Dostala strach a ťažko sa na dopravnú situáciu pred sebou sústreďovala. Preto došlo k ďalšej kolízii, keď včas nepostrehla odbočovanie pred ňou idúceho vozidla a musela opäť cez súvislú čiaru prejsť na chvíľu do protismeru. Za ňou stále idúce vozidlo ju nakoniec predbehlo a na mávanie členov osádky zastavila. Vystúpili dvaja uniformovaní policajti, ktorí jej začali hovoriť, že ju to bude stáť vodičský preukaz.
Museli policajti zasiahnuť?
Martin Korch nezapochyboval ani na chvíľu a tvrdil, že policajti boli povinní v zmysle zákona aj mimo výkon svojej služby zakročiť.
Vodička sa skutočne najprv dopustila priestupku, keď predbehla osobné vozidlo a pritom prešla cez súvislú čiaru. V zmysle paragrafu 9 ods. 2 zákona o policajnom zbore musí policajt mimo službu vykonať zákrok pri páchaní priestupku len za splnenia ďalšej podmienky, že priestupkom bol bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok. Táto podmienka však splnená nebola. Svojím manévrom nikoho a nič bezprostredne neohrozila. Preto policajti nevykonávajúci službu nemali zákonné splnomocnenie okamžite vykonať služobný zákrok. Ich ďalšie konanie, signalizácia blikaním a približovaním do tesnej blízkosti vozidla, bolo nielen v rozpore so zákonom, ale priamo ohrozovalo bezpečnosť premávky. Táto nezákonná činnosť policajtov bola „bezprostrednou“ príčinou následnej dopravnej kolízie, do ktorej sa vystresovaná vodička dostala.
Policajti, ktorí zistili spáchanie dopravného priestupku, mali okamžite nahlásiť operačnému stredisku spáchanie priestupku vodičkou s označením evidenčného čísla vozidla. Bolo už na operačnom dôstojníkovi, či okamžite v smere jej jazdy vyšle dopravnú hliadku, alebo vodičku iným spôsobom zastaví službukonajúca hliadka. Následne mali po nástupe do služby spracovať úradný záznam o priebehu priestupku, ktorý mali postúpiť príslušnému dopravnému inšpektorátu.
Nemusíte zastaviť každému
Názory hovorcu Martina Korcha, že občan má povinnosť zastaviť aj neidentifikovateľnému vodičovi (policajtovi), ak je denné svetlo a miesto zastavenia je frekventované, a naopak to nemusí urobiť, ak je to v noci a na slabo frekventovanom mieste, sú subjektívne a nezmyselné. Môj osobný názor je, že ani cez deň ani v noci, pokiaľ policajt nemá špeciálne označené a vybavené vozidlo na zastavovanie, alebo nevykonáva v uniforme zastavovanie vozidla, nemusí občan reagovať na pokyny neidentifikovateľnej osoby a nedopustí sa tým žiadneho protiprávneho konania.
Neviem, či si pán hovorca uvedomil, koľko policajtov a dokonca v uniformách sa len nedávno dopustilo trestných činov, dokonca vraždy. Preto je treba chápať opatrnosť občanov a na druhej strane u policajtov je treba vyžadovať zrozumiteľnosť výkonu služby, ktorá nedáva občanovi možnosť rôzneho výkladu a upodozrievania. Musí platiť zásada, a tú treba dostať do myslenia policajtov, že i občan, ktorý sa dopustí priestupku, ešte nie je žiadny zločinec.
Autor: Jozef Šátek (Autor je bývalý policajt a riaditeľ Úradu boja proti korupcii.)
