oužívanie hrozí potrestanie, u nás sa im na rozdiel od zahraničných škôl stále darí.
Od študentov i učiteľov zo zahraničia sme sa dozvedeli, že ťaháky sa nepoužívajú, lebo sa to nesmie. Opisovať sa nevypláca, tresty sú tvrdé. U nás sa to tiež nesmie, ale vo všeobecnosti sa to nerešpektuje. Sú naši študenti šikovnejší, vynaliezavejší, že vedia, ako s ťahákmi učiteľa prekabátiť? Alebo sú hlúpejší a bez ťahákov by skúšku neurobili? Vládne u nás teror dobrej známky? Alebo je chyba v školskom systéme, ktorý vyžaduje od študentov zvládnutie veľkého množstva aj nepodstatných informácií? Sú naši študenti odvážnejší, alebo to súvisí s väčšou toleranciiou voči podvádzaniu? Nech je to akokoľvek, zdá sa, že bez tohto adrenalínu si skúšky väčšina našich študentov nevie predstaviť. Malou výnimkou sú asi len žiaci zo školy pre mimoriadne nadané deti.
Krátke nohavice ako skrýša
"Jasné, že používam ťaháky," hovorí ôsmak Peter z Karlovej Vsi. Na ťaháky je podľa neho najlepšie leto. Za okraj krátkych nohavíc sa zmestí pomerne veľký papier, na ktorý sa toho vprace veľa. Klasika - písanie na ruku - sa mu neosvedčila. Keď je ruka spotená (a to v strachu pred písomkou býva), písmenká sa ľahko rozmažú, a okrem toho, ruka je malá a veľa sa na ňu nezmestí. Stále sa však osvedčuje ťahák napísaný ceruzkou na lavici, ktorý sa dá po písomke vygumovať, takže je aspoň ekologický. No na stredoškoláčku Lucku, ktorá momentálne študuje v americkom Arkansase, sa práve po napísaní ťaháka na lavicu pozerali tamojší spolužiaci ako na grázla.
Ťahák ako dobrá príprava
Bratislavčan Tomáš hovorí, že u nich na strednej škole sa ťaháky považujú za jednu najjednoduchších možností, ako prísť k pozitívnym študijným výsledkom, hoci si ich zhotovenie vyžaduje nemalú námahu. "Ťahák je vec, pri ktorej sa dá podstatné učivo naučiť a zároveň je skvelou poistkou pri písomkách."
S názorom, že ťahák, ak sa robí poctivo, môže byť súčasťou prípravy na skúšku, súhlasia mnohí.
"Veľa sa dá pritom naučiť. A keď ho aj napokon nepoužijete, ste v oveľa väčšej pohode," tvrdí vysokoškolák Matej. Oveľa horší je podľa neho systém, keď sa človek niečo nabifľuje naspamäť len preto, aby urobil písomku, a o pár dní to aj tak zabudne."
Bratislavská vysokoškoláčka Slávka prezradila, že ich profesor im ťahák dokonca povoľuje, musí byť však na papieri formátu A4 a musí byť podpísaný. "Na ťaháku môžem mať vyriešené príklady, vzorce, čokoľvek. Jedinou podmienkou je, že musí byť napísaný ručne. Myslím si, že profesor to má premyslené. Už len preto, že si to napíšem, si to zapamätám."
Je chyba v systéme?
Zdalo by sa, že ťaháky by mali byť doménou vyšších ročníkov základných škôl a stredných škôl, kde sa predsa len učia aj predmety, ktoré nemusia byť študentovi celkom blízke. Odbor na vysokej škole si však vyberáme a chceme v ňom byť dobrí. Nie to však celkom tak, ťaháky letia aj tam.
"Ťaháky? U nás sú úplne bežné," hovorí Peter zo Slovenskej technickej univerzity. Tvrdí, že odhadom 80 percent jeho spolužiakov bez zábran ťaháky používa. Pritom za odhalenie hrozí v prvom ročníku aj vylúčenie. Vo vyšších ročníkoch je to však vraj už pohoda. "Dá sa to uhrať. Škola študentov potrebuje. Nezáleží totiž na kvalite, ale na množstve študentov - tak je postavený náš vysokoškolský systém. Sú profáci, ktorým je úplne jedno, že sa odpisuje. Vôbec ich to nezaujíma, hlavne, že je na ich predmete veľa ľudí."
Aj on sám si občas ťaháky pripraví, lebo sú skúšky, na ktorých by to bez ťaháka nešlo. "Stále mám pocit, že sa musíme učiť veľa vecí, ktoré nikoho nezaujímajú - neviem načo. Radšej by som sa učil trebárs angličtinu." Používanie ťahákov sa mu ale nepáči. "Sami si chováme budúcich zlodejov, nebankových podnikateľov a podobne. Tu sa ľudia učia, že podvody môžu za určitých podmienok prechádzať, stačí odhadnúť situáciu."
Nadaní žiaci neopisujú
"Naši žiaci ťaháky veľmi nepoužívajú a ani nechcú používať, lebo by to bolo pod ich úroveň," je presvedčená riaditeľka školy pre mimoriadne nadané deti Jolana Laznibátová. Jej žiaci musia spĺňať určitú výšku IQ, ale škola je nezvyčajná najmä prístupom k deťom. Podporuje v nich záujem o vedomosti a nekladie dôraz na "formality". Známky na prvom stupni vôbec nemajú, záverečné hodnotenie je iba slovné.
"Naši žiaci naozaj nemajú dôvod používať ťaháky, lebo tu nie je teror známky. Namiesto známok existuje systém bonusových bodov. Aj keď nenapíšu dobre písomku, majú tisíc možností si ju opraviť. Sú zbavení extrémneho tlaku," hovorí Laznibátová.
Učiteľka Iveta Bednáriková, ktorá učila už aj na inej škole, má s čím porovnávať. Podľa nej sa na tejto škole podvádza oveľa menej ako inde. "Tu chcú žiaci dokázať, že to vedia, aj bez ťahákov. Učím nemčinu a vždy im vravím, že opisovanie vo svete nie je trend. Stalo sa aj u nás, že niekto mal nejaké veci na mobile, ale vieme, ako na to." Učiteľ môže prikázať, aby mu žiaci mobily odovzdali.
Ťahákológia včera a dnes
Študenti považujú ťahákológiu za svoje tajomstvo, o ktoré sa len neradi delia. Napriek tomu zákulisie tejto vedy nezostáva neobjavenou záhadou - šíri sa ústnym podaním z generácie na generáciu a dnes už možno nájsť návody na výrobu a použitie ťahákov aj na internete.
"Odborná" internetová stránka venovaná problematike ťahákov uvádza mnohé varianty. Ťahák sa dá napríklad napísať na dlhý pás papiera a zmotať do kazety od filmu. O účinnosti tejto metódy sa však dá pochybovať. Veď ako nenápadne manipulovať s takým dlhým objektom? Oveľa účinnejšia je zrejme klasika - papier umiestniť medzi nohy.
Výroba ťahákov - to je aj boj s miestom. Pri hľadaní ťažko objaviteľnej skrýše, kde sa zmestí pomerne veľký kus papiera, žiaci už dávno vymysleli jednoduchý systém. Text napíšu na relatívne veľký kús tvrdého papiera, ktorý pripináčikom pripnú o spodok lavice. V nestreženej chvíli sa kartón ukáže jednoduchým otočením o 180 stupňov. Tak isto rýchlo sa dá skryť.
Do technológie výroby ťahákov prenikli aj počítače. Pri dnešnej kvalite tlačiarní nie je problém zmenšiť písmo na minimum, a tak vytlačiť text na veľmi malom formáte. Hovorilo sa aj o používaní fotoaparátov mobilných telefónov a posielaní MMS pri opisovaní, mobil je však pri písomke zrejme dosť nápadný.
Na internetovej stránke s tipmi sa dá nájsť aj takáto rada - nahrať si ťahák v audiopodobe na kazetu alebo hudobný prehrávač a počúvať cez slúchadlo skryté v rukáve svetra.
Priamo špiónska technika využíva zase ultrafialové žiarenie. Ťahák sa napíše špeciálnym perom s neviditeľným atramentom, ktorý je čitateľný, ak naň zasvietime UV svetlom. Takáto baterka je súčasťou pera, alebo sa s perom predáva ako súprava. Odkaz pre učiteľov: Ak uvidíte, že si žiak svieti na papier malou baterkou nemusí to znamenať, že v triede je málo svetla.
Autor: Jana Breierová
