"Ideálny víkend pre mňa je, keď si môžem na tri dni vypnúť mobil a nebyť súčasťou hektiky, v ktorej dnes žije takmer každý živiteľ rodiny v tejto spoločnosti, splácajúci hypotéky a lízingy. Mám pocit, že v posledných rokoch je stres v mestách až hmatateľný. Z každého vyžaruje negatívna energia, tá akoby sa zratúvala a tlačí na všetkých.
Na víkend najradšej chodím na drevenicu, o ktorej už som v médiách hovoril x-krát. Vodu si nosíme zo studničky a donedávna tam ešte nebol ani mobilný signál. Už funguje, čo som rád, keby niečo, ale mobil aj tak vypínam, len čo prídem hore, a zapnem, až keď sedím v aute v nedeľu večer. Tu sa odtrhnem od všetkých problémov.
Chodím tam rád, aj keď je tam meter snehu. Tú drevenicu som si z deväťdesiatich percent zrekonštruoval sám s pomocou priateľov, aj pec som si postavil. Je to dobrý pocit zakúriť. Rád vytváram teplo. Ale je tam krásne v každom ročnom období - aj keď sa zjarieva alebo zjesenieva a môžeme ísť na túru.
Na drevenicu sa musí šliapať dosť dlho, čo je čiastočné nahradenie fitnes centra - v Bratislave sa tam nemôžem donútiť chodiť. Všetky nákupy treba vyniesť na chrbte. Keď sme tam boli nedávno, šliapali sme v hlbokom snehu dve a pol hodiny a trojročného syna som niesol na pleciach - bola to riadna fuška.
Moja žena vie, že keď sa schyľuje k víkendu, mám zafixované, že treba ísť preč z Bratislavy. To už je diagnóza, neviem, či by som sa nemal porozprávať s psychoanalytikom.
Niekedy sa stane, že kvôli pracovným povinnostiam nemôžeme ísť na drevenicu. V takýchto prípadoch sa snažíme odísť z Bratislavy aspoň na dva dni. Našťastie mám kamarátov, ktorí majú okolo Bratislavy chaty. Skrátka, stal sa zo mňa chalupár a mojím snom je kúpiť si v budúcnosti penzión vo Vrátnej doline a presťahovať sa tam natrvalo. Do Bratislavy by som chodil len v nevyhnutnom prípade."
