BRATISLAVA. Medzi bohatstvom krajiny a kvalitou života detí nemusí byť vzťah, vyplýva zo štúdie o blahu detí v bohatých krajinách, ktorú v stredu zverejnil UNICEF - Detský fond OSN. V porovnaní najlepšie dopadlo Holandsko a škandinávske krajiny, najhoršie USA a Veľká Británia.
Slovensko nie je v porovnaní zahrnuté pre nedostatok údajov, píše sa v správe. Odhadnúť jeho prípadné umiestnenie sa však čiastočne dá.
Autori štúdie prostredníctvom prieskumu „zmapovali“ životné podmienky detí v 21 rozvinutých krajinách. Pomerne podrobný prieskum obsahoval aj otázky, či deti večerajú s rodičmi, či nie sú v škole šikanované a podobne.
O tom, ako sa deti majú, vypovedá porovnanie ich materiálneho zabezpečenia, zdravia a bezpečnosti, zabezpečenia vzdelania, vzťahov s rodinou a rovesníkmi, správania a pocitu blaha.
Materiálna situácia by nám nepomohla
Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV si myslí, že „pohoda detí ani rozsah detskej chudoby nezávisia od veľkosti HDP na obyvateľa“.
Napríklad, podľa mier materiálnej situácie, ktoré autori štúdie použili, by sme skončili na poslednom mieste, domnieva sa.
Podľa nej by sme neexcelovali ani v úrovni vzdelania. V celkovom ukazovateli by však našu pozíciu mohlo zlepšiť to, že máme relatívne menej, jeden z najnižších podielov, detí, ktoré po 15. roku veku nepokračujú vo vzdelávaní.
Aj za týmto priemerom sa však môžu skrývať pomerne veľké rozdiely. „V našej obci už tri desaťročia nemáme ani jedno rómske dieťa, ktoré by po základnej škole absolvovalo aspoň učňovku,“ povedal František Šnír, starosta Veľkej Idy v okrese Košice. V okolí je tretina obyvateľov, ktorá je rómskeho pôvodu.
Boli by sme asi okolo Česka
Helga Machová z prievidzského Materského centra Slniečko odhaduje, že Slovensko by sa umiestnilo niekde okolo Česka, hoci aj tu sú odlišnosti.
Hovorí, že na Slovensku rodina je ešte zaujímavá, detí sa „nezbavujeme“ po ich 18. roku a „je snaha rodičov dopriať dieťaťu aj blahobyt, ktorý má však určité hranice. Skôr ide o investíciu do vzdelania, pohybu...“
Aj podľa Kusej by Slovensko mohlo patriť skôr ku krajinám priateľským k deťom. „Nepatríme medzi štáty s nápadne veľkým podielom jednorodičovských rodín, môžeme si byť istí, že väčšina rodín spoločne večeria.“ Predpokladá však, že slovenské deti by tak ako české či maďarské „kriticky hodnotili kvalitu vzťahov s rodičmi a priateľskosť svojich vrstovníkov nezveličovali“.
Grécko, Poľsko i Česko sa umiestnili lepšie ako napríklad Francúzsko či Rakúsko. Jonathan Bradshaw, jeden z autorov štúdie, podľa agentúry AP povedal, že deti v Británii a Spojených štátoch sa majú horšie pre väčšiu ekonomickú nerovnosť a nižšiu úroveň verejnej podpory rodiny.
