BRATISLAVA. Ráno vyšli pražské noviny s titulkami, že šampiónmi sú Švédi, ale večer bolo všetko inak. Vlastne už poobede.
„Stal sa športový zázrak, aký nemá v histórii championátov v kanadskom hockey obdobu,“ konštatuje v dobovom štýle o svetovom primáte domácej reprezentácie kniha s názvom Pamätník čs. telesnej výchovy a športu z roku 1947.
Prvé povojnové majstrovstvá sveta mali byť najskôr v Británii, potom vo Švajčiarsku, Švédsku, no napokon sa hrali v Prahe. Legendárna Štvanica, vtedy ešte bez strechy, bola ustavične plná: na 28 zápasov predali takmer štvrť milióna vstupeniek. Iba na zápase Rakúšanov a Švédov v záverečnú nedeľu sprvu zívala prázdnotou. No len dovtedy, kým sa v meste nerozchýrilo, že rakúski old boys (tím s vekovým priemerom 32 rokov) v zápase senzačne vedú.
Československo malo vtedy skvelé mužstvo s hviezdnym prvým útokom, ktorý na pražskom šampionáte strelil 48 z 85 gólov. Na jeho pravom krídle hral Košičan Ladislav Troják.
Doma ho volali Džindži, ale v Prahe, kam ho v roku 1934 ako vôbec prvého Slováka zlákalo vtedy slávne LTC, mu vraveli Patrik alebo – častejšie – Trojáček. Pred vojnou bol spolu s Kučerom krídlom legendárneho centra Malečka. Po nej sa dostal s Konopáskom do tria Vladimíra Zábrodského, ktorému nikto nevravel inak ako „šéf“. „Keď nedal gól, bol nervózny, takže sme mu radšej prihrávali. Bol to v tom čase najlepší útočník, ale mimo hokeja bol nefér,“ povedal o ňom po rokoch Konopásek.
Čo si o Zábrodskom myslel Troják, sa nezachovalo. Tichšieho hráča v mužstve nebolo. „Stále je vážny,“ čudovali sa novinári. Inak ho ustavične chválili ako skromného a nezištného nahrávača.
Ani Troják sa v nedeľu 23. februára 1947 neponáhľal na Štvanicu. Záverečný zápas Československa s USA mal byť len povinnou dohrou. Hostiteľský tím si premrhal šancu na titul tesnou prehrou 1:2 so Švédskom.
„Oteplenie a drobný dážď nám znemožnili typickú hru, mäkký ľad vyhovoval brániacim severanom, ktorí z dvoch brejkov vyťažili dva góly, prvý z ofsajdu,“ spomínal v českom Práve pred tromi rokmi Zábrodský.
Trojákovi pražskí susedia mali v onú nedeľu zapnutý viedenský rozhlas a len čo začuli, že Rakúšania nad Švédmi vedú, zvestovali mu to. Vyobjímal ich a utekal na Štvanicu.
Kto na ňu vtedy prišiel, mohol si myslieť, že o majstra hrajú Rakúšania. „Obecenstvo – ak sa na udalosti nedeľňajšieho popoludnia pozrieme objektívne – svoje sympatie a prejavy povzbudzovania až prehnalo,“ tvrdí dobová publikácia o predposlednom zápase MS, v ktorom Rakúsko zdolalo Švédsko 2:1.
V poslednom Československo vyhralo nad USA 6:1 a Praha mohla oslavovať to, čo nám Rakúšania sprostredkovali – titul majstrov sveta. Domov ich vraj sprevádzali tri nákladné autá darčekov, ktoré dostali od vďačných Pražanov.
Prvá zlatá generácia čs. hokeja však neostala dlho pokope. Päť hráčov vrátane Trojáka sa v novembri 1948 stalo obeťami leteckého nešťastia nad kanálom La Manche a zvyšok rozprášil v roku 1950 vykonštruovaný súdny proces s objemom trestov 74 rokov a 4 mesiace. (mo)
 |
Ladislav Troják
Narodil sa: 15. júna 1914 v Košiciach
Zahynul: 8. novembra 1948 (počas leteckého presunu časti výpravy LTC Praha z Francúzska do Veľkej Británie)
Kluby: ČSŠK Košice, LTC Praha (5 čs. titulov)
Čs. reprezentácia: 75 štartov, 37 gólov
Športové úspechy: ZOH (2) – 1936 4. miesto, 1948 – strieborná medaila, MS (6, prvý raz v r. 1936) – 1938 bronzová medaila, 1947 (koučom bol Matej Buckna, Kanaďan so slovenskými koreňmi) – zlatá medaila, 1948 – strieborná medaila
