Súbor prednášok a štúdií súčasného amerického filozofa, profesora Stanfordskej univerzity Richarda Rortyho, má zvláštny názov. Rovnako netypické a svojské je aj jeho uchopovanie filozofických tém a problémov aktuálnej - najmä morálnej filozofie. Rorty ako predstaviteľ postmoderného diskurzu prehodnocuje a do nových súvislostí stavia doterajšie vnímania filozofie i naše očakávania, ktoré má táto „najvyššia disciplína“ pre nás napĺňať.
Čo sa týka jeho východísk, ako vraví sám autor, pokúša sa zmiešať „trochu z Heideggera, trochu z Wittgensteina a mnohé z Deweyho“. Naopak, kritickej analýze podrobuje nemeckú idealistickú filozofiu, najmä Hegla a Kanta.
Fundovaná zorientovanosť v dejinách filozofického myslenia mu dovoľuje stále sa pohybovať medzi názormi od Platóna a Aristotela cez Spinozu až po svojich súčasníkov - Foucaulta, Derridu a iných.
Nevynechal ani konfrontáciu, či ako sám zhodnotil, zdanlivú priepasť, no v skutočnosti myšlienkovú blízkosť dvoch odlišných diskurzov - filozofie po anglicky hovoriaceho sveta a tzv. kontinentálnej filozofie. Zároveň sa neostýcha hovoriť o začiatkoch svojho intelektuálneho dozrievania a celkom nepateticky sa dokáže dívať aj na svoj život pred niekoľkými desaťročiami.
Témou Rortyho úvah je nielen pragmatizmus Deweyho, či kritika Kanta. Hovorí o súčasnej situácii v morálnej filozofii a ako prezrádza titul prednášky, ktorá odznela v roku 1992 v Európskom kultúrnom klube v Bratislave: „Pragmatizmus je politický skrz naskrz.“ Zaujíma ho teda predovšetkým, akú úlohu môže ešte dnes filozofia zastávať a aký prínos môže mať pre lepší život všetkých ľudí.
Ako na mnohých miestach autor opakovane zdôrazňuje, v dnešnej situácii pociťuje vyčerpanosť problémov v podobe teoretických filozofických konštrukcií a do popredia - v duchu pragmatizmu - stavia otázky komunikácie, morálky a zdokonaľovania demokracie.
Pragmatizmus ako filozofický smer nemá záujem o riešenie otázok hľadania večnej pravdy, ale orientuje sa na konkrétne otázky bytia súčasného človeka a budúceho smerovania ľudskej spoločnosti. Túto skutočnosť vystihuje Rortyho téza: pragmatizmus je založený na myšlienke, že nič nie je dôležitejšie ako ľudské šťastie.
Kvety orchideí sú subtílne, zaujímavé a lákavé, no z hľadiska usporiadania sveta nie nevyhnutné. Rortyho „filozofické orchidey“, úvahy prinášajúce aktuálny pohľad na kľúčové problémy dnešného filozofického uvažovania, sú podobne príťažlivé. No navyše sú aj výsostne „pragmatické“ - usilujú sa o lepšiu budúcnosť ľudstva.
Autor: Zuzana Ferusová (Autorka je literárna kritička)