Guantánamo v Disneylande

„Streetart je akceptovaný verejnosťou ako menej deštruktívny,“ vysvetľuje Biok. „Je spájaný s umením, prezentovaný v lepšom svetle, vzniká veľa výstav, publikácií. Graffiti, aj keď podľa mňa streetart je to isté ako graffiti, je stále chápané ako vandalizmus.“

Príkladom povestného angažovania sa streetartu je britský umelec Banksy, ktorého projekty ako maľba na múre v pásme Gazy či väzeň z Guantánama v Disneylande, sú silnou a výstižnou spoločenskou kritikou.

Paradoxne, on, ktorý sa vo svojich projektoch vysmieval galériám a múzeám, dnes predáva svoje diela za desiatky tisíc britských libier. I preto sa ozvali hlasy, že Banksy zapredal svoje vlastné idey. Sám si však okamžite z celého tohto humbugu na svojej webstránke vystrelil.

„Čo však dnes nie je komerčné?“ pýta sa v tomto duchu Biok. „Držím palce skutočnému, ú­primnému undergroundu. Dnes je však na predaj celý svet. Každý a všetko.“

Vtipný a v plienkach

Streetart na Slovensku vznikol, tak ako inde, postupnými presahmi graffiti do iných výtvarných techník.

V porovnaní so zahraničím je však stále v plienkach. „Street­art v jeho podobe v zahraničí u nás v podstate ani neexistuje,“ myslí si Biok. Napríklad vyrezávané plagáty, ktoré sa potom lepia na steny, v duchu americkej umelkyne Swoon, by ste v na­šich uli­ciach hľadali len ťažko. Mimochodom, Swoon je jedna z mála žien v streetarte.

I tak tu však môžete nájsť niekoľko vtipných obrázkov. V centre Bratislavy napríklad psa na Medenej ulici alebo nápis I Love Mutants nad podchodom na Poštovej.

Je pravda, že umelecky hodnotnejšie „objekty“ u nás stále nájdete skôr v graffiti zónach. Postupne sa však dostávajú aj do ulíc. Teda tam, kam patria.