Poznáte sochu Černovickej Austrie? Nie? Ale sochu Saddáma Husajna, ktorú Iračania zvalili na zem za prítomnosti kamier, si zrejme zapamätá celý svet.
Aj miznúce sochy sovietskych a československých štátnikov po roku 1989 len ťažko unikli pozornosti. Sochy ako ideologický symbol sa ľahšie ničia než architektonický komplex v centre hlavného mesta. A preto je logické, že miznú. A občas sa znova objavia. Aj tohto fenoménu sa dotýka umelecký medzinárodný projekt Bridge: ing, ktorý sídli v Dvorane ministerstva kultúry v Bratislave na Námestí SNP.
Futbalový klub aj monarchia
Príbeh sochy Černovickej Austrie v Bukovine je trochu iný. „Nepostavil ju tam panovník, zbierali sa na ňu obyvatelia Černovic. V roku 1918 Rumuni dobyli Bukovinu a socha záhadne zmizla a pred štyrmi rokmi sa náhodne našla. Keď sme si o tom prečítali správu v novinách, hľadali sme, čo znamená symbol Austrie,“ približuje umelec českého pôvodu žijúci vo Viedni Abbé Libansky začiatky.
Keď s Barbarou Zeidler snorili v encyklopédiách, jediné čo našli, bol odkaz na futbalový klub Austria. Napokon zistili, že Austria je symbol najväčšej a najdlhšie existujúcej európskej monarchie. Tak vznikol projekt o zaobchádzaní so symbolmi a s ich významami.
Desiati umelci z piatich krajín dostali domov dva metre vysokú sochu Austrie bez hlavy a širokú tému. Dnes okolo jednej rozvoniavajú ružové a žlté mydlá, žblnká voda, aby sa mohla umyť a očistiť. Na Európu zúfalo sa zmietajúcu medzi extrémom multikulturalizmu a islamofóbie odkazuje Austria, ktorá ako jediná má hlavu - ale zahalenú čiernou burkou.
Ďalšia má pred sebou vankúšik s pokynom „Pokľaknite“. Kto poslúchne, nasadne na strašidelnú dráhu. Namiesto strašidiel však zo stropu vykúkajú hlavy mužských štátnikov a vodcov, no súčasne sa nasvietenými prsiami a projekciou krájajúcej ruky cez brucho zdôrazňuje ženský princíp, respektíve neoblomný stereotyp rozdelenia úloh.
Ďalšia Austria tiež pracuje s poprsím - samozrejme s bujným, ako ho dnes vyžaduje Hollywood aj médiá servilne slúžiace trhu. Táto Austria a la Lara Croft od Poliaka Simona Janeka mala smolu. Nová poľská vláda s bratmi Kaczyňskými na čele sa rozhodla, že to nie je dobré poľské umenie, zastavila dotácie a trvalo tri mesiace, kým rozhodnutie zmenili.
Austria v desiatich nových šatách môže inšpirovať k nejednému zamysleniu. Nad tým, čo je to symbol, či ho ešte dokážeme vnímať, ale tiež, či je možné navliecť európsku identitu zhora - na kľúč ako trendy produkt.
Slovensko neprekvapuje
Zo slovenských umelcov pripravila Austriu Ilona Németh. Pokryla ju chrómom, ktorý účinkuje ako zrkadlo, jej podoba sa v každom prostredí premieňa a tým aj nenápadne stráca svoj pôvodný význam. Austria slovenskej skupiny XYZ sa na každej výstave nachádza v priestore, kam sa nehodí - v Budapešti v sklade, tentoraz vo výklade Dvorany. Súčasne však umelci vytvorili množstvo malých klonov Austrie ako rozkošné suveníry, ktorým sa žiaden turista nevyhne.
Slovensko má v tomto rakúsko-slovensko-maďarsko-poľsko-ukrajinskom projekte nielen svoje Austrie, ale aj svoju hanbu.
„Slovenské ministerstvo kultúry je jediné zo zúčastnených krajín, ktoré finančne projekt nepodporilo. Je s ním horšia spolupráca než s ukrajinským. Dokonca nám nechcelo prenajať tieto priestory, aj keď sme to mali dohodnuté vopred. Teraz za ne platíme 5000 korún denne,“ tvrdí Barbara Zeidler.
Prekvapuje to niekoho? Nielen sochy sú symboly.
