BRATISLAVA. Novela Zákonníka práce má zabezpečiť, aby súčasné pracovné právo bol menej liberálne a zabezpečilo väčšiu ochranu zamestnancov. Zmeny by mali platiť od júla.
Niektoré z nich majú vrátiť Zákonník práce do podoby, ktorá platila pred rokom 2003.
Vláda navrhovanou novelou plní svoje sľuby, ktoré dala odborom za podporu vo voľbách. Premiér Robert Fico už viackrát povedal, že je v záujme Smeru i odborov viac chrániť zamestnancov, ale pri rešpektovaní pružnosti pracovného trhu. Zároveň neskrýva aj odhodlanie postupne zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve.
Zamestnávatelia zmeny odmietajú
Zmeny v Zákonníku práce, ktoré najviac postihnú zamestnávateľov, sa týkajú maximálnej dĺžky pracovného týždňa a prepúšťania zamestnancov. Ministerstvo navrhuje, aby pracovný čas zamestnanca nepresahoval 48 hodín týždenne u všetkých zamestnávateľov. Má sa tak zabrániť pracovnému preťaženiu a zdravotnému vyčerpaniu pracovníkov. „Nechceme zamestnávateľom zväzovať ruky, ani zamestnancom dávať okovy na nohy,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. V pracovnoprávnych vzťahoch však podľa neho musí existovať vyváženosť. „Treba zmeniť súčasné obchodnoprávne vzťahy na pracovnoprávne,“ povedal Gazdík.
Podľa odborov treba zvýšiť aj cenu práce, aby ľudia nemali záujem pracovať na viacerých miestach. Keďže mzdové ohodnotenie zamestnancov je nízke a núti ich pracovať pre viaceré firmy, treba takúto činnosť obmedziť.
Zamestnávatelia odborárske argumenty spochybňujú. „Zvýšené náklady vyplývajúce z novely nebudú môcť zamestnávateľom vytvoriť priestor na zvyšovanie miezd, na čo doplatia samotní zamestnanci,“ povedal Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.
Na novelu môžu doplatiť zamestnanci
Zamestnávatelia oponujú, že navrhované zmeny sa odzrkadlia aj na pružnosti trhu práce. „Zmenu Zákonníka práce vnímame záporne. Bude znamenať negatívny dosah na ekonomicky slabšie regióny,“ povedal Hošták. Podľa neho takýto Zákonník práce sťaží zamestnávanie a v konečnom dôsledku sa môže obrátiť proti samotným zamestnancom.
Ďalšie zmeny sa týkajú zamestnávania na dobu určitú, ktoré by malo trvať celkovo najviac tri roky. Zamestnávatelia by už nemali možnosť pri opätovnom prijatí zamestnanca nariadiť skúšobnú lehotu. Väčšiu ochranu by mali získať aj odboroví funkcionári. Novela taktiež uvádza, že zamestnávateľ bude povinný vyplatiť odstupné zamestnancovi aj v prípade, že s ním ukončí pracovný pomer dohodou z organizačných alebo zo zdravotných dôvodov.
Najspornejšie body novely
Zamestnávatelia odmietajú
novelu Zákonníka práce pre viaceré dôvody:
zaručenie nároku na odstupné pri súčasnom plynutí výpovednej lehoty,
zvýhodňovanie zamestnancov pri prepúšťaní,
znemožnenie opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú,
úprava dočasného postavenia vysielaných a agentúrnych zamestnancov,
posilnenie právneho postavenia zástupcov zamestnancov a osobitne odborových orgánov.
