BRATISLAVA. Pesimizmus sa zo Slovenska postupne vytráca. Stále viac ľudí verí, že ekonomike sa bude dariť lepšie a klesne aj nezamestnanosť. Pozitívne nálady sa prenášajú aj do očakávaní ohľadne vlastnej finančnej situácie. Stále však pretrvávajú rozpory v tom, že ľudia viac veria ekonomike ako sebe.
Najnovší prieskum Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade ukázal, že až 47 percent ľudí v minulom mesiaci očakávalo, že hospodárska situácia na Slovensku sa v nasledujúcom roku zlepší. Vlani v januári bolo k ekonomike pozitívne naladených iba 23 percent ľudí. Tretina opýtaných si v súčasnosti myslí, že ekonomika si nepolepší, ale ani nepohorší. Len 13 percent odpovedalo, že situácia v ekonomike sa zmení k horšiemu.
Tretina ľudí očakáva zlepšenie finančnej situácie
Vlastnú finančnú situáciu v nasledujúcich dvanástich mesiacoch vníma pozitívne 28 percent ľudí. Pred rokom to bolo iba 20 percent. Asi polovica opýtaných povedala, že aj o rok sa budú mať tak ako teraz. Pesimistov oproti vlaňajšku ubudlo. Zhoršenie ekonomického postavenia očakáva podľa prieskumu 16 percent opýtaných. Minulý rok v januári to bolo o štyri percentuálne body viac. Oproti decembru však pesimistov mierne pribudlo.
Sociológ Pavel Haulík rozdielny pohľad ľudí na vlastnú a celkovú situáciu pripisuje tomu, že dobré výsledky ekonomických ukazovateľov sa do každodennej reality človeka dostávajú s istým časovým posunom. „Ľudia majú obmedzené množstvo informácií na to, aby vedeli vyhodnotiť a porovnať také zložité procesy, ako je vývoj ekonomiky s vlastnou finančnou situáciou,“ povedal Haulík.
Penzisti ekonomiku nekopírujú
Príčinou rozdielnych postojov je podľa ekonóma Juraja Kotiana zo Slovenskej sporiteľne aj to, že v prieskumoch neodpovedajú iba tí, čo profitujú zo súčasného ekonomického rastu, teda zamestnaní a podnikatelia. Medzi oslovenými je aj veľa nezamestnaných a dôchodcov. „Situácia penzistov sa nezlepšuje rovnakým tempom ako rastie ekonomika alebo reálne mzdy,“ povedal Kotian. Napriek tomu aj tieto skupiny vidia, že ekonomike sa začína dariť, a to sa prejavuje na náraste dôvery.
Rozdielne nálady vychádzajú aj z regionálnych rozdielov. Životná úroveň ľudí z ekonomicky zaostalejších regiónov rastie pomalšie ako napríklad v Bratislavskom kraji, no vnímajú pokrok v celej ekonomike.
To, že nálady ľudí, pokiaľ ide o vlastnú finančnú situáciu, sa menia na pozitívne, aj keď pomalšie ako ich názory na ekonomiku, znamená, že situácia sa naozaj mení k lepšiemu, mieni Haulík. „Takáto kombinácia odpovedí hovorí, že napriek všetkému sa životná úroveň u nás zlepšuje,“ povedal.
Ústav pre výskum verejnej mienky robil prieskum na vzorke 1200 obyvateľov, ktorí sú starší ako 16 rokov. Mierne prevažovali ženy. Najväčšou skupinou boli ľudia od 30 do 39 rokov, ktorí tvorili takmer pätinu z celkovej vzorky. Desatina opýtaných mala vysokoškolský diplom, viac ako tretina maturitné vysvedčenie.
