Gymnázium Jána Papánka v Bratislave hostilo žiakov partnerskej školy z Drážďan. V rámci projektu "Životné prostredie stavia mosty" sa študenti venovali spolupráci neziskovej ekologickej organizácie DAPHNE so základnou školou v obci Závod a problematike ochrany životného prostredia na dolnom Pomoraví. Študentom sa za organizáciu DAPHNE venovali pani Andrea Viceníková a pani Viera Chrenková.
Niva rieky Moravy predstavuje jednu z najzachovalejších riečnych nív v strednej Európe. V dôsledku regulácie rieky v minulosti došlo k napriameniu koryta a jeho celkovému skráteniu o 18 kilometrov. Záplavové územie sa zredukovalo, čo spôsobilo odvodnenie mokradí a zmenšilo pôvodnú kapacitu územia absorbovať vodu. Okrem toho bola časť lúk premenená na ornú pôdu.
Prechádzka popri rieke Morave svedčí o jej nadmernom znečisťovaní. Značná časť pochádza z poľnohospodárstva. Na vine sú pesticídy a ďalšie agrochemikálie, ale aj živočíšne exkrementy z veľkochovov hospodárskych zvierat. Po aplikácii na poli sa tieto látky dostávajú do vody dažďom alebo pri topení snehu.
Hneď pod hradom Devín, kde sa rieka Morava vlieva do Dunaja, návštevníkov púta informačná tabuľa o funkciách mokradí. Možno sa z nej dozvedieť, že mokrade neslúžia len ako domov pre rozmanité množstvo rastlín, živočíchov a mikroorganizmov, ale aj ako prirodzená ochrana proti povodniam počas vysokého prítoku vody. Voda, ktorá sa vyleje z koryta rieky, sa rozleje do mokradí, ktoré ju absorbujú ako špongia a neskôr postupne uvoľňujú. Povodňová vlna sa spomalí, čo má svoj význam predovšetkým v husto obývaných územiach.
Dôležitá je však aj funkcia mokradí ako čistiarní vody. Veľmi efektívne odstraňujú z vody živiny, predovšetkým dusík a fosfor. Rastúca vegetácia ich využíva na stavbu svojho tela. Mokrade zároveň odstraňujú z vody chemické a organické odpady, pesticídy a ťažké kovy. Čistota rieky je veľmi nízka. Popri znečistení pochádzajúcom zo zahraničia prispievajú k nemu aj obce zo Záhoria, kde je v súčasnosti menej ako 30 % domácností napojených na verejnú kanalizáciu. Zvyšná časť odpadu sa vypúšťa priamo do vodných tokov. Na stupnici čistoty vody bola rieka Morava ohodnotená piatym stupňom, čo predstavuje najväčšie možné znečistenie.
Kvalita vody sa určuje pomocou dvoch metód. Prvá z nich je bioindikácia pomocou makroskopických bezstavovcov, ktorú sme si sami osvojili. Našou úlohou bolo vyloviť z rieky nejaké vodné organizmy. Ako náradie poslúžili sieťky na výlov vodných živočíchov. Podarilo sa nám vyloviť iba niekoľko krivákov. Viac živočíchov v kalnej vode Moravy nemá šancu prežiť. Na základe počtu a druhov nájdených organizmov možno stanoviť kvalitu vody. Každý z organizmov má pridelený určitý počet bodov. Rozoznaním druhov živočíchov a sčítaním ich bodov sa následne určuje stupeň znečistenia.
Pri druhom spôsobe už nie je potrebný biotický index, ale chemikálie. Po pridaní chemikálie do odobratej vzorky vody sa mení jej farba, ktorá sa porovnáva s farebnou stupnicou. Čím je farba tmavšia, tým je znečistenie väčšie.
Mnohí ľudia na horných tokoch riek si myslia, že ich sa znečistenie riek netýka. V riekach si umývajú autá, vypúšťajú odpadové vody. V skutočnosti kolobeh vody spôsobí, že znečistená voda sa na dolnom toku vyparuje a v podobe zrážok sa vracia na horný tok. Katarína Bavlšíková,
Ingrid Lovecká,
Božena Nenovská,
Michaela Ševčíková,
Natália Fexová
