Raz si pochutnávame na talianskej pizze, inokedy zase na slovenskej zabíjačke od krstnej. O pár dní skúsime čínsku kuchyňu alebo sa dáme pozvať na husacie hody, až spektrum chutí zavŕšime hamburgerom či iným nezdravým produktom rýchleho občerstvenia. A potom pre zažívacie problémy nemôžeme zaspať, s nevôľou počúvame odporúčania lekára nekonzumovať údeniny alebo sa na nás prilepí baktéria od každého, čo len trochu prechladnutého kolegu.
Neprejedali sa a boli zdravší
Nesprávnymi stravovacími návykmi si rozhádžeme hodnoty cholesterolu či cukru v krvi a zarobíme si na základ pre viaceré vážne ochorenia. Ani imunitný systém, ktorý má chrániť náš organizmus pred vonkajšími vplyvmi, si takto nebudujeme. Skôr ho úspešne likvidujeme. Riešenie je pritom jednoduché. Stačí sa inšpirovať skladbou potravín našich predkov, ktorí tak rýchlo nepodľahli nádche alebo chrípke a výberom jedál si dokázali udržať rovnováhu základných životných funkcií. Spôsob stravovania bol síce aj výsledkom skromnejších pomerov, ale určite i múdrosti, ktorá už dokázala zhodnotiť prínos jednotlivých druhov potravín pre organizmus.
Pohľad do historickej kuchyne
Medzi základné potravinové zložky patrili obilniny, z ktorých sa pripravoval chlieb alebo posúchy či nekysnuté placky, ale aj obilné kaše, a tiež halušky, šúľance, fliačky a iné cestoviny posypané kapustou, makom, tvarohom alebo bryndzou.
Zemiaky zasýtili kedykoľvek, pripravené na desiatky spôsobov, neraz len tak upečené v šupke. Ako hlavné jedlo sa pripravovali často v kombinácii s kyslou kapustou. A zemiaky sa pridávali aj do chlebového cesta.
Zeleninu si dopestovala každá gazdiná a bola preto ľahko dostupná. Najobľúbenejšími na území celého Slovenska boli kapusta, repa a samozrejme strukoviny, z ktorých ženy varili sýte a zdravé pokrmy.
Ovocie sa jedlo podľa regiónov, aké sa kde urodilo, či už jabĺčka, hrušky, alebo slivky, no neboli to nijaké pestované sorty. Vitamíny si však ľudia dopĺňali zberom lesných jahôd, čučoriedok, brusníc a malín, ktoré zavárali alebo z nich varili lekvár. Bez cukru, ovocie len nasypali po okraj do nádoby, ktorú uzavreli a pri pečení chleba vložili do pece. Vytvorená kôrka na povrchu zabránila, aby sa ovocie pokazilo. Rôzne druhy húb pozbierané v lese zase dotvárali originálnu chuť polievok a omáčok či zimnej kapustnice.
Pred každým sviatkom očista
Na sviatky pribudli koláče, fánky a šišky. Cukrilo sa však všeobecne málo, prisladzovalo sa skôr medom. Vajcia sa pridávali najmä do jedál, varené sa jedli na Veľkú noc. Mäso sa konzumovalo len zriedka, najčastejšie po zabíjačke a počas sviatočných dní, keď musel byť hojný stôl. Smäd sa uhasínal vodou, ale i mliekom či cmarom, ktorý zostal po mútení masla. Pila sa biela káva uvarená z cigórie a bylinkové čaje osladené ovocnými sirupmi. Predvídavo pred každými hodmi však mali naši predkovia do zvykov zakomponovaný pôst. Takto si svoj organizmus pravidelne čistili.
My sa aspoň čiastočne môžeme inšpirovať spôsobom stravovania minulých storočí, a po dňoch sviatočných, keď sa stoly prehýbajú od kalorických maškŕt, vyskúšať aj prostejší druh varenia.
A možno jednoduchší štýl stravovania bude dôvodom, že zimu zvládneme v lepšej kondícii ako zvyčajne, keď dokážeme odolať útokom všetkých tých vírusov a baktérií.
Hrachový prívarok
300 g suchého hrachu, 100 g zeleru, soľ, 40 g masti, 30 g hladkej múky, 40 g cibule, mleté čierne korenie
Suchý hrach preberieme, umyjeme a namočíme cez noc do studenej vody. Pridáme očistený a pokrájaný zeler a uvaríme spolu domäkka. Z masti a múky urobíme zápražku, pridáme nadrobno posekanú cibuľu, popražíme a dáme do uvareného hrachu. Osolíme, okoreníme a ešte spolu povaríme. Podávame s opečeným vajcom a chlebom.
Ščepková omáčka
200 g sušených jabĺčok, 100 g sušených sliviek, 40 g masti, 30 g hladkej múky, klinčeky, soľ
Sušené jablká (ščepky) a slivky uvaríme v menšom množstve vody, do ktorej sme pridali pár klinčekov a trochu soli. Z múky a oleja urobíme svetlú zápražku, ktorou omáčku zahustíme. Ak je omáčka priveľmi hustá, trochu ju rozriedime vodou a necháme prejsť varom.
Alžbeta Slováková
