chladu popísal prvýkrát Hippokrates a v širšom meradle sa začal využívať za čias Napoleona.

Ťažké zranenia bolo potrebné riešiť

amputáciami a na znecitlivenie končatín sa používali ľadové obklady.

Dnes sa chlad používa na stimuláciu obranyschopnosti organizmu, zotavenie po intenzívnom športovaní a liečbu niektorých ochorení. Kryoterapia je módnou novinkou a kryokomôr pribúda. Vôbec prvú na Slovensku otvorili vlani v Banskej Bystrici, po nej pribudla ďalšia v Košiciach a dnes je ich funkčných už päť.

Uvoľňujú sa aj hormóny šťastia

"Pri teplote mínus 110 až 130 stupňov Celzia mobilizuje organizmus svoj termoregulačný systém a obranyschopnosť. Zároveň sa spúšťa viacero hormonálnych procesov, napríklad sa vylučuje adrenalín a testosterón, protizápalovo pôsobiaci kortizón a anticytokiníny, blokujúce pocity bolesti. A tiež endorfíny, hormóny šťastia, čo je na ľuďoch pravidelne navštevujúcich kryokomoru aj vidieť," hovorí športový lekár Juraj Skladaný.

Ako sa dajú zvládnuť takéto teploty, keď v zime pri mínus desať cvakáme zubami? Za pocity chladu v zimnom období môže predovšetkým vietor a vysoká vlhkosť. Vietor od tela odvádza teplo a voda, ktorá je mnohonásobne väčším vodičom tepla, pocit chladu ešte znásobuje. No vzduch je tepelným izolátorom. Na vysvetlenie poslúži iný dobrý príklad - sto stupňov v saune je príjemná teplota, zatiaľ čo v stostupňovej vode by sme sa uvarili.

Opačný princíp sauny

Keď sme už spomenuli saunu, dá sa ňou vysvetliť aj princíp kryoterapie. Blahodarný účinok sauny spočíva v striedaní prehriatia organizmu a následného schladenia v studenej vode. Princíp kryotepie je podob-ný, len s opačným postupom. Organizmus sa najprv ochladí a jeho následné zahriatie spôsobí uvoľnenie stiahnutých ciev a až štvornásobné prekrvenie tkanív krvou. Ich metabolizmus sa výrazne zrýchli a v oveľa väčšej miere sa odplavujú splodiny látkovej výmeny, preto kryokomora pôsobí aj detoxikačne. Podchladenie stimuluje uvoľňovanie hormónov a spúšťanie obranných mechanizmov v organizme, zvyšuje odolnosť centrálneho nervového systému proti únave a záťaži a uvoľňuje svalové napätie.

Pobytu v hlavnej kryokomore predchádza pol minútová adaptácia v prípravnej komore, v ktorej je mínus šesťdesiat stupňov. Ortuť teplomera v druhej komore je minimálne stodesať stupňov pod nulou. Podchladenia sa však netreba báť. Trojminútový pobyt v takomto chladnom prostredí vyvoláva dostatočnú odpoveď organizmu, ale nie je preň ešte škodlivý. Keďže v kryokomore prúdi veľmi suchý vzduch, pôsobenie extrémneho chladu sa dá zvládnuť. Vyvoláva síce pocit chladu a pálenia na koži, ale nie svalový tras ani drkotanie zubami. Navyše k ochladeniu dochádza iba na povrchu kože, bunky vnútri tela

si zachovávajú svoju prirodzenú teplotu.

Vyvinuli ju Japonci

Veda o bunkových zmenách podmienených extrémne nízkymi teplotami, kryobiológia, sa začala rozvíjať začiatkom minulého storočia. Tá dala základy kryoterapii - povrchovej aplikácii veľmi nízkych teplôt v krátkom časovom úseku. Koncepciu zaviedol do praxe Japonec Toshiro Yamauchi, ktorý sa podieľal na skonštruovaní prvej kryogenickej komory na svete v roku 1978.

O zdokonalenie technológie sa zaslúžili predovšetkým poľskí odborníci.

"Kryoterapiu možno odporučiť nielen ľuďom s niektorými zdravotnými problémami, ale tiež tým, ktorí sa chcú zregenerovať, napríklad športovcom. Výrazne totiž skracuje čas únavy - preto ju radi využívajú športovci rôzneho zamerania a výkonnosti," vysvetľuje MUDr. Skladaný.

Prípady, kedy sa regenerácia chladom neodporúča

* neznášanlivosť chladu, alergia na chlad

* veľká únava a podchladenie organizmu

* klaustrofóbia

* slabá funkcia štítnej žľazy

* pokročilý stav Reynaudovej choroby

* zápal žíl a zrazeniny v cievach

* neúmerná citová labilnosť, prejavujúca sa okrem iného potením

* lokálna porucha prekrvenia, necitlivosť

* účinok niektorých liekov a alkoholu

* rozsiahle rany, preležaniny, vredy na pokožke

* závažné choroby dýchacích ciest rôzneho pôvodu

* onkologické a infekčné ochorenia

* tehotenstvo

* epilepsia

* závažné ochorenia srdca, poruchy srdcového rytmu a srdcové chyby

* vysoký krvný tlak, hlavne neliečený, alebo kolísavý napriek liečbe

Kedy môže kryoregenerácia pomôcť?

* zápalové ochorenia pohybového aparátu (reumatoidná artritída, reumatická horúčka)

* degeneratívne ochorenia kĺbov a chrbtice, ochorenia medzistavcových platničiek, bolesti chrbtice

* reumatické ochorenia mäkkých tkanív

* postihnutie kože a kĺbov pri psoriáze

* zápalové zmeny na chrbtici, zmeny svalov, kĺbov a šliach po úrazoch

* spastické kontraktúry, chronické kŕčovité

svalové napätie v oblasti končatín

* chronické bolesti mäkkého tkaniva v okolí kĺbov

* všetky poúrazové a zápalové stavy pohybového aparátu

* roztrúsená skleróza, dna,

* celulitída

* ťažkosti pri menopauze, osteoporóza

Účinky kryoterapie

* uvoľnenie svalového napätia

* výrazné zlepšenie metabolizmu tkanív a zrýchlené vyplavovanie jeho splodín

* aktívne periférne prekrvenie tela, ktoré zároveň podporuje rýchlejšie hojenie po zranení, pretrváva niekoľko hodín,

* pocit bezbolestnosti trvá 6 až 8 hodín po každej kryoterapii, čo umožňuje intenzívnejšiu

a efektívnejšiu rehabilitáciu

* kryoterapia výrazne pôsobí na psychiku - hladina úzkosti

a dráždivosti výrazne klesá, zjednodušuje sa rozhodovací proces, zdokonaľujú sa faktory pohybovej a vizuálnej koordinácie, presnosti práce

a emocionálnej kontroly

* zlepšuje sa odolnosť centrálneho nervového systému proti únave a záťaži

* vo vyššej miere sa vyplavujú hormóny ako adrenalín či testosterón

* zvyšuje sa odolnosť imunitného systému

Jaroslava Gajdošová