či v hrdle.

Podľa odborníkov stačí 10 až 20 peľových zrniek na jeden kubický meter vzduchu, aby organizmus neprimerane reagoval. Tejto nepríjemnej alergickej reakcii hovoríme sezónna peľová rinitída.

Udomácnil sa však skôr výraz senná nádcha napriek tomu, že spúšťačom alergickej reakcie býva plesnivejúce seno v dnešných životných podmienkach iba výnimočne.

Od sennej nádchy k depresii

Alergická nádcha je ochorenie, ktoré súčasnú populáciu postihuje najviac zo všetkých alergií. Vyvoláva ju peľ stromov, kríkov,

tráv, obilia, burín, ale aj iných alergénov (perie, plesne, roztoče a pod.). Len čo sa tieto pele dostanú do priameho kontaktu so sliznicou v nose, ústach, očiach, u alergikov vyvolajú alergickú reakciu. Senná nádcha sa môže prejaviť okrem spomínaných príznakov aj sčervenaním pokožky, opuchom sliznice a sťaženým dýchaním nosom, ktoré často spôsobuje poruchy koncentrácie. Alergici to nemajú jednoduché ani vo vzťahu k spoločnosti vo verejných priestoroch. Z obavy, že pôvodom kýchania a nádchy je infekcia, ich okolie vníma často negatívne.

Zápalové zmeny sa zvyčajne neobmedzujú len na nos, ale postihujú celú sliznicu horných dýchacích ciest vrátane Eustachovej trubice. Deťom sa preto často zhorší sluch, v škole sú potom logicky nepozorné a dokonca sa zhoršia v prospechu. Sťažené dýchanie nosom môže viesť k spánkovým poruchám dýchania, ktoré sú príčinou neschopnosti sústrediť sa, únavy až depresívnych stavov. Pacientom výrazne zhoršujú kvalitu života aj poruchy čuchu, nosový hlas či ozvena vlastného hlasu v ušiach ako priamy dôsledok sennej nádchy.

Alergény spôsobujú zápal

"Sennú nádchu spôsobuje chorobná precitlivenosť, keď pri prieniku alergénu do sliznice cieleného orgánu, v tomto prípade nosa, dôjde k pomýlenej imunitnej odpovedi. Výsledkom sú zápalové zmeny, ktoré v ťažších prípadoch môžu viesť až k nežiaducim štrukturálnym poruchám v sliznici

a obťažovať pacienta aj potom, keď alergén medzičasom z prostredia alergika vymizol," hovorí pneumoalergológ Martin Brezina, prednosta Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie FN v Bratislave.

Imunitný systém alergika odpovedá predovšetkým nadmernou tvorbou imunoglobulínu E. Je to bielkovinová štruktúra, ktorá má svoj význam najmä v protinádorovej imunite, u alergika však spôsobuje uvoľnenie faktorov vyvolávajúcich zápalovú reakciu. Podľa odborníka: "Laikom sa slovo zápal zvyčajne spája s pôvodom infekčného charakteru, napríklad baktériami či vírusmi. V tomto prípade však ide o neinfekčný zápal alergického typu."

Jednoznačne ju potvrdia len testy

Sennú nádchu síce charakterizujú typické príznaky, ale niektoré iné choroby (vazomotorická nádcha, polypóza) ich mávajú podobné. Aby sa však toto chronické ochorenie stopercentne potvrdilo, treba absolvovať súbor vyšetrení a špecializovaných laboratórnych vyšetrení (röntgenová snímka prínosných dutín, alebo vyšetrenie koncentrácie imunoglobulínu E

v krvnom sére). Podľa docenta Brezinu: "Laici majú sklon pripisovať význam testom kožnej precitlivenosti na štandardizované alergény. Tieto testy majú orientačný význam a sú užitočné v prípadoch, keď sa nimi podarí konkrétne určiť alergény vyvolávajúce pacientovi ťažkosti. Poznám však alergikov, ktorí pri kožných testoch nereagujú a poznám ľudí s výraznou reakciou pri kožných testoch, ktorí nemajú nijaké alebo len minimálne prejavy alergie."

Počasie sa s nami hrá

"Z hľadiska peľovej alergie trvá sezóna od jari do jesene," hovorí docent Brezina. Pripomína, že u ostatných alergikov sa môže ich sezónny výskyt viazať na rôzne ďalšie okolnosti, ako je vykurovacia sezóna, daždivé obdobie a pod. "Pokiaľ hovoríme o peľoch, tak ich hojný výskyt v ovzduší sa u nás začína v teplejších februárových dňoch peľom liesky a jelše. Treba však povedať, že tieto dreviny nasadzujú svoje kvety (jahňady) už na jeseň. Preto pri otepleniach,

aké sme zažili v tomto roku, peľ liesky aj jelše poletoval vo vzduchu už v januári. Vnímavejších peľových alergikov, ktorí si dali s liekmi zimnú prestávku, môžu preto aj v prvých mesiacoch roka zaskočiť príznaky peľovej nádchy."

Chorobu netreba podceňovať

Niekto napriek každoročne sa opakujúcim ťažkostiam lekársku pomoc nevyhľadá. Čo mu reálne hrozí? "Vystavuje sa riziku, že problémy, ktoré sa spočiatku javia ako prechodné a malicherné, môžu sa časom vystupňovať a prejsť do chronického štádia. Neliečená alergická nádcha zvyšuje riziko prechodu do prieduškovej astmy," hovorí odborník na alergie. Senná nádcha sa môže rozvinúť u každého a v hociktorom veku. Je však zriedkavá u dojčiat a batoliat. U starých osôb má tendenciu s vekom vyhasínať.

Najčastejšie zdroje

* peľové zrná najmä z brezy, liesky, jelše a viacerých druhov tráv, napríklad paliny,

* slnečné žiarenie alebo naopak chlad môžu tiež vyvolať alergickú reakciu,

* alergény obsahuje aj srsť zvierat, najmä mačiek, morských prasiatok, škrečkov, králikov, vtákov a niektorých rás psov,

* nebezpečné sú obzvlášť roztoče, ktoré sa vyskytujú v domácom prachu,

* lieky obsahujúce niektoré špecifické látky, najmä kyselinu mliečnu,

* jed hmyzu, najmä osy, včely a komára, ale zvyšuje sa aj citlivosť na alergény švábov, ktoré sú rizikovým faktorom na vznik astmy obzvlášť u detí,

* čistiace prostriedky, riedidlá a iné chemické látky, dokonca mydlá a kozmetické prípravky,

* aj na oblečenie (vlna, syntetické materiály) či na niektoré druhy potravín (vajcia, mlieko, morské plody, pšenica) môže niekto reagovať zmenami na koži.

Dobroslava Medvecová