Človek je už raz taký. Suverén, ktorý si s absolútnou samozrejmosťou prisvojil všetky skvosty tejto planéty a celé stáročia, najmä to predošlé, s nimi zaobchádzal macošsky. Spravodlivosť, ako sa ukazuje, je v tomto prípade v rovnováhe. Neúcta k prírode a opovážlivé zamorenie životného prostredia na splnenie túžby po luxuse vracia tvrdosť úderov. Zlyháva totiž naše najvlastnejšie prostredie, naše telo. A nadzvukovou rýchlosťou sa rozširuje počet druhov a šíri výskyt alergií ako odpovedí na nezdravý spôsob života.
Počet ľudí, čo si musia poradiť so sennou nádchou alebo s kožnou alergiou, rapídne stúpa, a odborníci prízvukujú - čoskoro to bude problémom polovice ľudstva. Niekto sa bude musieť naučiť
existovať s večne podráždenými očami, ďalší s viditeľnými zmenami na koži alebo so sťaženým dýchaním, ostatní si nebudú môcť dopriať obľúbené jedlo či porciu slnečných lúčov. A v krajných situáciách môže ísť niekomu pri exponovanej reakcii organizmu dokonca aj o život.
Tak teda, čo s tým? Zmeniť adresu bytu, ulice, mesta či svetadielu?
Topole predsa rastú kdekoľvek a pokosená tráva vonia všade. Alebo sa rovno presťahovať na inú planétu? No tá naša nám asi ako jediná poskytuje všetko potrebné. Berieme si však priveľa a v zlom poradí.
Napriek alternatíve výberu siahame po nevhodných potravinách, napriek možnostiam volíme pohodlie.
Plníme telo toxickými látkami, minimálne sa hýbeme, málo otužujeme, permanentne sa stresujeme a systematicky si tak znižujeme prirodzenú imunitu. Skúsme len vo svojom okolí zrátať ľudí, ktorí sa potýkajú s niektorým druhom alergie. Nebudú nám stačiť prsty na oboch rukách.
Alžbeta Slováková
