S mikrofónom sa viete vynájsť. Nebola by to pre vás priechodnejšia cesta, baví vás ešte hokej?
„Áno, v auguste budem mať tridsaťpäť. No manželka sa mi smeje, že hokej je moja jediná droga. Na komentovanie by bol čas neskôr. Baví ma aj trénovať, užívam si, že mi to jazdí a môžem hrať pred plným štadiónom, že je o mňa záujem.“
Dôkazom je, že Pardubice s vami podpísali zmluvu na ďalšie dva roky. Páči sa vám tam?
„Som šťastný. Do krásnej arény pravidelne chodí deväť a pol tisíca divákov, ktorí rozumejú hokeju. V takej kulise sa nedá hrať zle. Navyše, keď vyhráme, vždy z vďaky zahádžu ľad perníkmi.“
Ochutnali ste?
„Raz. Klasický pardubický, sladký, dá sa.“
Po Romanovi Stantienovi vo Vsetíne a Petrovi Pucherovi v Znojme ste tretím slovenským kapitánom v uznávanej českej lige. Pyšný?
„Určite. Pardubický hokej má silné tradície. Veľkoklub so skvelými hráčmi. Je poctou medzi nimi nosiť céčko.“
Rozprávanie vám ide, hovoríte v kabíne po slovensky?
„Iste, všetci mi rozumejú. I keď nejaký akcent sa určite nalepí. Ale verte, v kabíne nehovorím veľa. Dbám, aby bolo viet menej, ale mali hlavu i pätu a hlavne mali správny dosah.“
Majú Pardubice na titul?
„Majú. Tím má formu, kvalitu i sebavedomie. Vlani vyhrala titul Sparta z ôsmeho miesta po základnej časti. A my máme najlepších divákov.“
Vaši kluboví spoluhráči išli na sústredenie do Špindlerovho Mlyna lyžovať. Ste na bežky alebo skôr na zjazdovky?
„Srdcom na zjazdovky, ale rozum by rozhodol nie. Pred play off by som neriskoval. Bojím sa, že pády by nezvládli moje kolená. Chlapci majú povinné bežky, hrávajú futbal, posilňujú.“
V českej extralige vraj tri roky nepoznajú chrípku. Je to očkovaním?
„Nie, profesionálnym prístupom a zodpovednosťou k svojmu zdraviu, ktoré nás živí. Na očkovanie vôbec neverím. Pred pár rokmi mi to pichli a do týždňa som mal chrípku, z ktorej som sa nevedel vylízať tri týždne. Verím radšej vitamínom.“
Na striedačke máte dominantný typ trénera Miloša Říhu. Vydržíte sa navzájom?
„Musíme. Nik z nás sa nesnaží prerobiť toho druhého podľa svojho obrazu, to je základ.“
Večná otázka - ako ďaleko je česká liga pred slovenskou súťažou?
„Tak ako ekonomický potenciál. Nie je to dramatické. Na Slovensku je stále dosť talentovaných i vyzretých hráčov, len arény a prostredie okolo zaostávajú. Za to však hráči nemôžu.“
V Pardubiciach chytá aj Ján Lašák, ktorý sa pred turnajom v Bazileji Šuplerovi ospravedlnil.
„Jano bol zranený, bolí ho chrbát.“
