BRATISLAVA. Práce na živnosť môže ubudnúť. Ministerstvo práce navrhuje, aby sa to, čo pre zamestnávateľa človek robí osobne, na jeho pracovisku, na jeho náklady a zodpovednosť, pokladalo za „závislú prácu“. Tú by bolo možné vykonávať iba ako zamestnanie (v pracovnom pomere) alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, čím sa myslí napríklad služobný pomer.
Zamestnancov je vraj málo
Závislú prácu spresňuje vládny návrh novely Zákonníka práce. Dnes zákonník hovorí, že „prevažujúci predmet činnosti“ zamestnávateľ musí zabezpečovať „najmä zamestnancami“, čo sa vraj neraz nedeje.
Ministerstvo píše, že „čoraz častejšie a v značnom rozsahu“ sú zamestnanci nútení zmeniť svoje pracovnoprávne postavenie na obchodný vzťah, hoci robia naďalej to isté. Zamestnávateľ sa tým vraj snaží zbaviť povinností voči nim, a ľudia, ktorí na to pristanú, zasa stratia ochranu, ktorú im zákonník poskytuje.
Odbory zmenu podporujú. Predseda Slovenského odborového zväzu pracovníkov služieb Štefan Sluka povedal, že aj pracovníkov v stavebníctve, ako sú betonári, lešenári zamestnávatelia nútia pracovať na živnosť.
Zmena je podľa neho potrebná preto, aby „sa nám zo zamestnancov nestali nútení živnostníci“.
Pribudne čiernej práce?
„Zákon musí presne definovať závislú činnosť len pre niektoré profesie, v ktorých by sa práca nesmela vykonávať na základe živnostenského oprávnenia,“ hovorí zasa Vladimír Mička zo Slovenskej živnostenskej komory. Myslí si, že „obmedzenie práce na živnostenské oprávnenie vyvolá opätovne čiernu prácu“.
Z údajov Štatistického úradu vyplýva, že napríklad na konci prvého polroka 2006 v stavebníctve pôsobilo 64 392 živnostníkov.
Ministerstvo výstavby k tomu v jednom materiáli dodáva, že živnostníci už tvoria vyše polovice všetkých pracujúcich v stavebníctve.
„Niektoré stavebné podniky riešia svoju prezamestnanosť a vysoké odvodové náklady na pracovníka znižovaním stavu zamestnancov, ktorí sú nútení otvárať si živnosť a spolupracovať so svojím bývalým podnikom formou subdodávok,“ píše ministerstvo.
Radovan Ďurana z INESS, Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz tvrdí, že zmenami v Zákonníku práce, ktoré ministerstvo navrhuje, by sa zamestnávateľom zvýšili náklady na pracovné miesta natoľko, že „budú opatrnejší pri tvorbe nových pracovných miest a svoju výrobu budú presúvať do oblastí, kde sú podmienky na pracovnom trhu pružnejšie“.
Je podľa neho zrejmé, že tieto zmeny by postihli „najmä sektory zamestnávajúce nízko kvalifikovanú pracovnú silu“.