Na päť Oscarov nominovaný film umne spája zábavu s kritikou. Sujet ani fabulácia sa nijako nelíšia od tradičných hollywoodskych dobrodružných rozprávok. Zwick ho nakrútil drsne, i napriek zjavne bohatej výprave vlastne komorne a kvázidokumentaristicky.

Je to forma, ktorú filmári dávajú téme biediacej Afriky v kontraste so Západom už tradične, aby ich kritika neobvinila z cynického využívania atraktívnej témy na komerčné ciele. V prípade Krvavého diamantu asi o nič iné nejde. Aha – okrem nápadnej snahy nakloniť si amerických akademikov a zožať čo najviac Oscarov.

Djimon Hounsou ako statočný milujúci otec Salomon Vandy predstavuje zázrak v regióne, odnepamäti zmietanom vojnami, epidémiami a všetkými mysliteľnými formami krutosti. Naopak dobrodruh, pašerák, obchodník so zbraňami Danny Archer (Leonardo DiCaprio) je typickým produktom miestnych podmienok. No i on, v súlade s kánonom, sa v pravej chvíli prejaví ako hrdina, bez ohľadu na logiku či vierohodnosť.

Juh Afriky je vykreslený ako peklo na zemi, s neustále zúriacimi partizánskymi bojmi, do ktorých sa občas zapájajú žoldnieri a banditi. Novodobé otroctvo, utečenecké tábory, terorizmus, zneužívanie detí. Režisér nestavia do protikladu prírodu, ale vnútornú krásu Vandyho a niektorých ďalších domorodcov. Podstatnú časť rozpočtu však minul na čo najpresvedčivejšie vykreslenie násilia.

Film presvedčivo ukazuje, ako Západ stavia svoj blahobyt na biede tretieho sveta. Dráma však u nás stráca na sile najmä preto, že základná téza „Nákupom diamantov z krízových regiónov podporujete násilie“ slovenského diváka neosloví.