Obdiv, závisť a uznanie - dostavia sa hneď pri listovaní mnohostránkového katalógu. Prehliadku otvárala premiéra filmu Noemova archa (Noé bárkája) režiséra Pála Sándora (ročník 1939). V komediálnom príbehu zo súčasnosti dokážu rozhádaní obyvatelia starého nájomného budapeštianskeho domu v záujme spoločného cieľa ťahať za jeden povraz. Možno, že nejako podobne to fungovalo aj pri vzniku filmu, hoci sa pri výrobe zišla viacgeneračná zostava, všetci maximálne spolupracovali. Popri velikánoch maďarského herectva, ako sú Mari Törőcsiková, Ferenc Kállai či Dezső Garas, dostali hereckú príležitosť aj začínajúce, neznáme talenty. Je to dobrým príkladom fungujúceho a kooperujúceho filmového zázemia v Maďarsku, schopného na profesionálnej úrovni produkovať pestrú škálu žánrov a foriem.
Spomedzi filmov nemožno nespomenúť film Ópium, denník duševne chorej ženy (Ópium egy elmebeteg nő naplója) režiséra Jánosa Szásza. Ponurý príbeh lekára spisovateľa sa odohráva v predvečer prvej svetovej vojny, no faustovský motív využíva v nadčasových súvislostiach, v konfrontácii motívov lásky, šialenstva, posadnutosti, prázdnoty a vyhasnutej autorskej invencie. Film získal cenu za réžiu.
O vlastnostiach maďarského produkčného prostredia podávajú výstižnú výpoveď aj dva filmy dvoch výrazne odlišných tvorcov. Klasik Miklós Jancsó (ročník 1921) ešte stále nakrúca filmy. Nie je však isté, či chce naozaj ešte niečo povedať, niečím zaujať. V informatívnej sekcii sa premietalo najnovšie dielo majstra, filmový pamflet s názvom Edo, zjediac môj obed (Ede megevé ebédem).
Tým druhým výstižným príkladom možností maďarského kinematografického prostredia je film Štastný nový život (Boldog új élet) mladého rómskeho režiséra Árpáda Bogdána. Získal dôveru producentov, hoci nemá filmové vzdelanie ani bohatú filmografiu. Na subjektívnej výpovedi o pocitoch mladého Róma márne hľadajúceho ukotvenie v spoločnosti bola zaujímavá obrazová invencia.
No a spomeňme hádam ešte film Konyec (Konyec az utolsó csekk a pohárban) režiséra strednej generácie Gábora Rohonyiho. Kultivovane, s láskavým humorom prerozprávaný príbeh o dvojici rabujúcich manželov–dôchodcov využíva síce overené schémy a klišé, ale robí to invenčne a s takpovediac pridanou hodnotou. Popri zábavných motívoch sa tvorcom podarilo do filmu vniesť aj mnoho z aktuálnej spoločenskej atmosféry súčasného Maďarska. Film získal jednu z dvoch cien za najlepší film.
Predstavitelia Nadácie maďarskej kinematografie už dnes naisto rátajú minimálne s 15 až 16 hranými filmami, ktoré sa budú prezentovať na prehliadke o rok. Hoci v tomto roku môžu rátať so štátnou podporou o 30 percent nižšou, vplyv na filmovú produkciu určite nebude likvidačný. Väčšina filmárskej obce čaká, čo spôsobí fungovanie nových filmových ateliérov spoločnosti Korda. Na zelenej lúke neďaleko Budapešti sa stavajú najmodernejšie filmové ateliéry. Je otázne, či „európske témy“ takúto infraštruktúru vôbec potrebujú. Dajme sa prekvapiť – o rok.
Autor: Tomáš Hučko (Autor je režisér)
