BRATISLAVA. Parlament včera schváli novelu regulačného zákona. Opozičná SDKÚ obvinila vládu, že chce, aby sedem veľkých priemyselných firiem dostalo od štátu miliardy korún. Novela zákona totiž vymení terajších členov regulačnej rady, ktorí sú proti akémukoľvek odškodneniu firiem. „Prípadná pasivita nového vedenia na súdoch by mohla viesť k tomu, že by sa týmto firmám zaplatilo,“ povedal poslanec Ivan Mikloš z SDKÚ.
Ústavný súd minulý rok rozhodol, že regulačný úrad porušil práva spoločností SMZ Jelšava, Železiarne Podbrezová, Slovenská paroplynová spoločnosť Ružomberok, Duslo Šaľa, Slovmag Lubeník, SHP Harmanec a NCHZ Nováky. Úrad totiž nevydal všeobecne záväzný predpis, upravujúci reguláciu cien energií. Vydal však individuálne cenové rozhodnutia a tým konal nad rámec kompetencií. Firmy sa cítia úradom poškodené.
Miroslav Číž zo Smeru Miklošove tvrdenia odmieta. „Je to neuveriteľná lož a nedá sa na to ani reagovať. To je ako keby vás niekto obvinil, že chcete vykradnúť Národnú banku. Verte mi, len veľmi ťažko by ste vysvetlili, že nechcete,“ povedal.
Na otázku, prečo teda chce vláda novelou vymeniť ľudí v regulačnej rade, odpovedal: „Súčasní ľudia dávajú podozrivé rozhodnutia. Myslíte, že človek, ktorý tam bol dosadený, si svoju nezávislosť udrží navždy?“
Mikloš však tvrdí, že minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek pripustil, že je možné aj mimosúdne vyrovnanie, vraj sa firmy uspokoja s 2,7 miliardy korún. „Je to nehoráznosť,“ povedal Mikloš.
Jahnátek obvinenie odmieta. „Prvá možnosť je, že sa s firmami dohodneme, že nebudú požadovať žiadne odškodné, takzvaný nulový variant. Druhá alternatíva je, že ak firmy budú trvať na odškodnení, musia sa obrátiť na komerčné súdy,“ povedal.
Úrad vraj firmám uškodil
Podniky tvrdia, že pre rozhodnutia regulátora platili na cenách energií o milióny korún viac, ako im prikazoval vtedy platný zákon. Firmy zastupuje bývalý podpredseda vlády za SDĽ Ľubomír Fogaš.
Podľa Mikloša však boli ceny plynu a energií pre týchto sedem odberateľov dotované zo štátnej pokladnice, plynári predávali firmám plyn lacnejšie, ako ho nakupovali od Gazpromu. „Za rok 2000 boli dotácie 1,5 miliardy korún, z čoho jedna miliarda išla len pre Duslo Šaľa. Preto je jasné, že keď vznikol úrad a dotácie zrušil, firmám sa to nepáčilo a podali žalobu,“ povedal.
Súčasné vedenie regulačného úradu tvrdí, že Ústavný súd rozhodol bez toho, aby bola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi rozhodnutiami úradu a porušením práv podnikov.
SDKÚ aj úrad zároveň pripomínajú, že nález ústavného súdu je spochybnený samotným predsedom senátu. „Rozhodovanie senátu nemá logiku a princípy právnej istoty a rovného prístupu k Ústavnému súdu nie sú realizovateľné,“ vyhlásil predseda Juraj Babjak.
Novela je vraj protiústavná
V novele regulačného zákona je ustanovenie, ktoré nepriamo mení ústavný zákon o konflikte záujmov. Upozornil na to poslanec SMK Gábor Gál. Vo vládnej predlohe sa uvádza, že člen regulačnej rady nemôže byť členom v riadiacich, dozorných a kontrolných orgánoch regulovaných podnikateľských subjektov. Nemôže byť teda členom tých orgánov spoločností, ktoré sú regulované. V súčasnosti platný ústavný zákon o konflikte záujmov hovorí, že člen regulačnej rady je verejným funkcionárom, a ten nemôže byť členom žiadneho štatutárneho, riadiaceho a dozorného orgánu. „Obyčajným zákonom ideme meniť ústavný zákon. To je nehorázne, to sme tu ešte nemali,“ vyhlásil Gál.
