Problémom ministerstva kultúry nie je rozpočet, ale nedostatok schopných ľudí a používanie kultúry na politické účely,“ vysvetľuje v prištinskej kaviarni Stripdepo.
V neďalekom kine je medzinárodný festival študentských filmov Skenaup, kde sa predstavujú kosovské, ale aj izraelské či české študentské filmy. Jeden z kosovských filmov UN Kosova zobrazuje byrokrata EÚ, ktorý príde do kosovskej dediny tešiac sa na krásne ženy, a ako dar prinesie kravu. S tým začína aj smiešny, ale súčasne trpko symbolický boj - o kravu.
Študentským filmom nechýba zmysel pre humor, napríklad v snímke Ka Deke Tita (Tito zomrel) sa režisér vysmieva z toho, ako nemotorne prežívajú historickú udalosť dvaja mladí muži na kosovskom vidieku, ďalšie filmy ironicky zaostrujú na návraty Kosovčanov z veľkého sveta do malého Kosova.
Jeton je divadelný režisér, ktorého hry v Národnom divadle v Prištine nahnevali publikum. V krajine s 90 percentami Albáncov a 80 percentami moslimov zobrazoval v Moulin Rouge lesbickú lásku a skúšal, čo s Kosovčanmi urobia perverznosti na javisku v Brechtovom Bále. No, nadšení neboli. Jeton sa rehoce. „Náboženstvo je tu veľké tabu. Vlastne všade je náboženstvo tabu. “
Tradícia podľa neho kosovskej kultúre vládne. V Bále využíval aj tanec, ale iba klasický, lebo súčasný tanec nemá kto učiť. A opera? Zatiaľ v Kosove neexistuje. Galéria tu je - jedna. Jej koordinátor Naim Spahiu tvrdí, že Kosovská galéria je európsky unikát: „Neplatí sa vstupné.“ V Kosove je ešte jeden priestor vhodný na výstavy - Etnografické múzeum v Prištine.
Jeton pôsobil aj ako prvý asistent režiséra v kosovskom filme Anatéma od režiséra Agima Sopi. Je to jediný celovečerný film z roku 2006 určený do kín. Rovnako ako ďalšie tri filmy, ktoré Kosovo od vojny vyprodukovalo, spracúva vojnovú tému.
„Žiadne love-stories, žiadne melodrámy,“ hovorí Jeton. „Na prvom ročníku Dokufestu boli okrem jedného ekologického filmu len vojnové snímky. Vojnové témy pokračujú a zdá sa mi to normálne.“
Anatéma označuje prekliatie. Hlavná postava je kosovská prekladateľka, ktorú počas vojnového konfliktu znásilní srbský vojak. Tým sa začína jej prekliatie, porodí srbské dieťa a z kosovskej spoločnosti je navždy vylúčená. Film sa dá ľahko skritizovať, desivé výkony hercov i patetický nacionalizmus.
No v prištinskom kine ABC sa smiať nedá. Ťažko by ste Kosovčanom, ktorí hoja rany z vojny a ktorých fotografie „Missing“ lemujú cestný ťah v Prištine, vysvetľovali, že sa nevysmievate im, ani ich žiaľu, ale prvoplánovej terapeutickej demagógii.
Autor: Priština
