ké obecenstvo na návraty do stánkov Thálie.
Inven(tio)túra... prepukla cielene i nebadane v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. V divadelnom sumári repertoáru sa objavila široká ponuka „tovaru“. Nepripomínal žiadny secondhand ani „čiňák“, ale divadelné tvary, ktoré svojimi témami pobádajú prešovské obecenstvo na návraty do stánkov Thálie.
V divadelnom „dožinkovom“ slávení sa ocitol fínsky bulvár Posledná cigara, aj tanečné predstavenie, ktoré chcelo byť diagnózou súčasnosti. Invencia a nápady v choreografiách nechýbali, ale absentovala v nich presnosť a celkovo opus o dnešnom konzumnom svete postrádal základnú dramatickú výstavbu. Napätie a konflikt ustúpili a zapadli „rosou“ monotónnosti.
Popri inom sme videli aj „vypreparovanú“ hĺbku ženských postáv T. Williamsa v inscenácii Nedeľa pre bolesť ako stvorená, ešteže nebola nedeľa, keďže zostala len bolesť.
Rovnováhu estetickosti sme si „ošahali“ v Peckovej Lorkiáde. Menej sme však boli uchvátení režijnou prácou s hercom a významovým komponovaním mizanscén. Úsilie réžie pokrylo „červené more“ vizuálnosti a neostalo síl na invenciu iného druhu. Inscenácia temer stále pripomínala skôr bábkové divadlo, ako vitálnu silu živej hereckej práce na javisku. Vášeň a zemitosť Lorcových postáv sa strácali v pátose naoko podobnom tomu klasicistickému. Najprekvapivejším a divadelne vycizelovaným dojmom zapôsobili Tajovského Statky–zmätky v réžii Matúša Oľhu. Herecký súbor, dramaturg a režisér nám ponúkli dobrodružnú cestu k najintímnejším zákutiam ľudskej duše, povahy, ale aj jej malosti.
Trojdňová túra divadlom, ktoré v Prešove znova žije, preukázala, že diváci chcú vo svojom divadle vidieť veľké témy a vôbec im neprekáža, keď je bulvár na okraji divadelného diania. V hereckom súbore, predovšetkým v ženskom elemente, sme videli nádejný potenciál, ktorý hodno rozvíjať a zveľaďovať.
Napriek tomu, že sme na Malej divadelnej inventúre sprobovali vskutku pestrú zmes inscenácií, zdá sa, že DJZ „sužuje“ nástojčivá a nevyhnutná požiadavka stáleho dramaturga aj režiséra i prepotrebná generačná „rekonštrukcia“ mužskej časti hereckého ansámblu.
Autor: Martin Timko
