Príbeh o láskavom deduškovi so psíčkom od dramaturgičky Anny Minichovej odprevádza naše deti do postieľok už tridsať rokov. Dramaturgička pokladala za dôležité, aby si deti vytvárali vzťah k prírode a k živým bytostiam. Aj preto počas zimy deduško, ktorého nakreslil český výtvarník Ladislav Čapek, púšťa psíka do domčeka - malé deti si toto gesto silno uvedomujú a vážia.
| S Večerníčkom je život ľahší. Pre rodičov predstavuje oporný bod, príjemné ukončenie dňa, ktorému sa deti nebránia. Naopak, tento každodenný večerníčkový rituál im dodáva pocit istoty. Vedia, ako nasledujú jednotlivé obrázky po sebe, čo urobí deduško, kedy vybehne psíček, kedy zašteká. A tiež vedia, že po znelke sa ide spať. Podľa psychológov sa počas týchto pár minút dieťa zabaví, uvoľní a psychicky pripraví na nočný spánok. |
Znelka mala v čase svojho vzniku obrovský úspech. Prichádzali stovky listov, v ktorých sa deti pýtali, aký je deduško cez deň, či má babku a podobne. Televízia preto pripravila 28-dielny seriál (V chalúpke a za chalúpkou), v ktorom objasnila, čo robí deduško, keď nerozsvecuje hviezdy.
Bez Večerníčka to nejde
Keď v januári 2004 zrušil vtedajší riaditeľ Slovenskej televízie Richard Rybníček utorkové Večerníčky, vyvolal vlnu protestov. Rodičia rozhorčene telefonovali a písali do televízie, deti sedeli pred obrazovkou a tvrdohlavo čakali na svoju rozprávku. To, že ako bolestné sa v nedeľu vysielali dva Večerníčky naraz, sa im nerátalo. Po dvoch týždňoch ostrej kritiky vrátilo vedenie STV Večerníčky späť.
Úspech v zahraničí
Už 42 rokov sa deň čo deň generácie slovenských a českých detí pozerajú na večernú rozprávku. Tá sa stala súčasťou našej histórie. V šesťdesiatych rokoch vznikla skupina nadšencov - výtvarníkov a kameramanov - ktorí sa začali animovanou tvorbou pre deti profesionálne zaoberať. Československé večerníčkové seriály sa neskôr vyvážali do celého sveta a získali niekoľko prestížnych medzinárodných ocenení. Záujem o animovanú tvorbu bol v televízii vlastne už od jej prvého vysielania v roku 1956. Režiséri potrebovali spestriť svoje relácie, využívali grafy a kresby, neskôr animácie. Jednou z prvých kreslených „postavičiek" bola kresba svätého Petra, ktorá oživovala predpovede počasia v počiatkoch Československej televízie.
| "S Večerníčkom som prežil detstvo a chcel som mu vzdať hold," vysvetľuje český astronóm Petr Pravec, prečo pomenoval jednu zo svojich objavených planétok menom Večerníček. |
Český "kluk v čepici"
Myšlienka vysielať v podvečerných hodinách rozprávku pre deti, bola inšpirovaná rozhlasom. Tam mali relácie tohto typu niekoľkoročnú tradíciu. Televízia začala s nedeľnými rozprávkami a až postupne sa prepracovala k pravidelnému, každodennému vysielaniu.
Názov a ideu Večerníčkov vymyslel v roku 1965 český surrealistický básnik a maliar Milan Nápravník. Onedlho vznikla česká znelka s kresleným chlapcom v papierovej čiapke, ktorá sa vysiela dodnes. Až o desať rokov neskôr vypísala televízia konkurz na slovenskú verziu.
"Pasieš, Kubko, pasieš?"
Prvým slovenským Večerníčkom bola animovaná rozprávka Ako si mačky kúpili televízor z roku 1965. Spočiatku redakcie pripravovali len solitérne rozprávky, so seriálovou tvorbou sa začalo až v sedemdesiatych rokoch. V štúdiách na Kolibe vznikli také diela, ako Puf a Muf, Slimák Maťko a škriatok Klinček, A je to! či neobyčajný hrdina Vták Gabo. Jednoznačne najobľúbenejším bol však prvý farebný seriál Pásli ovce valasi (Maťko a Kubko) s nezabudnuteľným hlasom Jozefa Kronera.
Slovenskí animátori patrili medzi medzinárodnú špičku a ich činnosť od počiatku zastrešovala televízia. Pred piatimi rokmi animovanú tvorbu v STV zrušili a jej oživenie je, žiaľ, v nedohľadne. Nové slovenské Večerníčky sa nenakrúcajú.
| Podstata kresleného filmu spočíva v oživení akejkoľvek kresby či maľby, pričom obraz nepodlieha žiadnym zákonitostiam. Preto kreslený film dokáže priblížiť i ten najfantastickejší sen autora. Jeho výroba je však veľmi prácna a zdĺhavá. Pri komplikovanejších záberoch nakrútia animátori slabých šesť sekúnd za deň. V priemere sa nakrúti jeden osemminútový diel večerníčka za dva až tri mesiace. |
Autor: Alena Štiflová
