BRATISLAVA. Priemerná dĺžka práceneschopnosti na Slovensku za rok 2006 bola takmer 39 dní. Rok predtým to bolo necelých 37 dní. Vyplýva to zo štatistiky Sociálnej poisťovne.
V minulom roku bolo dočasne práceneschopných 3,44 percenta poistencov, čo je o 0,14 viac ako v roku 2005.
Lepšie pomery, menej chorých
Najvyššiu mieru práceneschopnosti, a to najmenej 7,3 percenta, mali okresy Stará Ľubovňa, Sobrance a Medzilaborce.
Naopak, percentuálne najmenej práceneschopných poistencov - najviac 1,5 percenta - bolo v bratislavských okresoch I, II a III.
Ján Melich, riaditeľ Mestskej nemocnice s poliklinikou Krupina, tvrdí, že zvyšovanie chorobnosti obyvateľstva úzko súvisí s jeho sociálno-ekonomickou situáciou.
„Horšie ekonomické postavenie človeka znamená aj slabšie možnosti zdravo sa stravovať, v ekonomicky zaostalejších oblastiach je, samozrejme, aj znížená dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ľudia jednoducho nemajú peniaze na cestovanie za lekárom a nerobia to aj preto, aby neprišli o prácu,“ povedal.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor si tieto rozdiely vysvetľuje rozdielom v zamestnanosti v jednotlivých okresoch Slovenska.
Podľa neho zaváži aj to, že pri krátko trvajúcich ochoreniach si mnohí zamestnanci radšej vezmú dovolenku. Dočasne „práceneschopným“ môže byť aj ten, kto prácu nemá, a je v evidencii úradu práce. V takomto prípade sa nemusí pravidelne hlásiť na úrade práce, dodáva hovorca michalovského úradu práce Václav Brody.
Napríklad v okrese Michalovce bolo na konci minulého roka „na péenke“ alebo ošetrovalo člena rodiny vyše 17 percent evidovaných nezamestnaných. V okrese Sobrance to bolo necelých 11 percent.
Najdlhšie „péenka“ trvá na východe
V priemere najkratšia práceneschopnosť trvala v okresoch Komárno, Myjava a Bratislava I, o niečo menej ako 30 dní. Naopak, najdlhšie opäť v okresoch Sobrance a Stará Ľubovňa - o niečo viac ako 55 dní. Pásztor vysvetlenie nachádza „v dostupnosti niektorých diagnostických metód, teda je to otázka čakania na diagnostický alebo liečebný výkon“. Dôležité sú podľa neho aj regionálne rozdiely v chorobnosti.
Melich tvrdí, že „takmer všetky nové zdravotnícke centrá vznikajú vo väčších, hlavne krajských mestách“, kým z vidieka lekári odchádzajú.
Za ešte závažnejšie však pokladá, že mnoho odborníkov odchádza do zahraničia. Takže redukcia lôžok, ktorú ministerstvo zdravotníctva pripravuje, a zatváranie malých nemocníc podľa neho povedie k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v menej rozvinutých regiónoch.