„Ahoj, moje meno je Sean,“ povedal na úvod koncertu zarastený mladík v okuliaroch. Akoby tým chcel dať najavo - Berte ma bez ohľadu na to, z akej som rodiny. To sa však nedá. Keď ho vidíte naživo, podobnosť s otcom je príliš výrazná, a keď začne spievať, znásobuje ju aj hlas. Imagine, návrh z publika, síce nezahral, ale všetky jeho pesničky pripomínali tvorbu Johna Lennona z posledných rokov života.
Rodičovský tieň zhmotnený do oidipovského komplexu je aj japonská klávesistka Yuka Honda, ktorá v jeho skupine hrá a so Seanom aj žije. Vlastne, prekvapením by malo byť, keby to bolo inak.
Existuje niekoľko detí známych rodičov, ktoré sa dokázali presadiť, ale väčšinou v iných oblastiach. Keď bol otec hudobník a mama výtvarníčka, je ťažké pokúšať sa o to isté. Sean Lennon to robí. Nie zle, ale ani geniálne. Skrátka nie je to ono.
Autor: Praha
