„Uvažujete o útoku na Irán? Nebláznite, vráťte sa radšej k diplomacii!“ Skupina vplyvných britských think-tankov, náboženských a charitatívnych organizácií vyzvala britského premiéra Tonyho Blaira, aby využil svoj vplyv a zabránil ďalšiemu stupňovaniu napätia medzi Západom a Iránom.
Skončilo by sa to tragicky
Prípadný vojnový konflikt s režimom v Teheráne by podľa ich štúdie „Čas na rozhovor“ dopadol katastroficky. Priniesol by ešte väčší chaos na Blízky východ, zradikalizoval protizápadné cítenie v regióne a zvýšil by počet teroristických útokov.
Za analýzou stojí vplyvný londýnsky think-tank Foreign Policy Centre (FPC) a bývalý britský ambasádor v Teheráne Richard Dalton. Podľa neho by sa konflikt skončil tragicky „pre Irán a možno aj pre celý svet“.
Autori štúdie vyzývajú Blaira, aby do problematických vzťahov medzi Západom a iránskym režimom, ktorý sa nechce vzdať jadrového programu, vrátil diplomaciu a zvrátil možné vojnové vyhrotenie situácie.
K Iránu sa stále kritickejšie stavajú Spojené štáty, ktoré Teherán okrem jadrových ambícií obviňujú aj z masívnej podpory ozbrojencov, ktorí terorizujú Irak bombovými útokmi.
Nehovoriac o iránskej podpore libanonského hnutia Hizballáh a Hamasu na palestínskych územiach, ktorých jedným z cieľov je zničenie Izraela.
Podľa autorov štúdie sa situácia nedá vyriešiť násilím. „Trpezlivosť a diplomacia sú kľúčom k riešeniu,“ povedal Dalton pre BBC. Podobný názor má aj riaditeľ FPC Stephen Twigg. „Aj podľa najhorších odhadov Iránu potrvá roky, kým sa dostane k jadrovej zbrani,“ hovorí Twigg.
Kritici iránskeho režimu a najmä Izrael, ktorému sa Ahmadínedžád vyhráža vymazaním z mapy, sú skeptickejší.
Tikajúca bomba
Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie vo svojej nedávnej štúdii tvrdí, že Irán delí od atómovej bomby už len 11 mesiacov. Podľa včerajšej správy agentúry Reuters Irán inštaloval v atómovej elektrárni v Natanze už 328 centrifúg. Do júna ich má pribudnúť ďalších tritisíc. V tom prípade podľa inštitútu bude Iránu stačiť necelý rok na vyprodukovanie 25 kilogramov vysokoobohateného uránu, čo je dosť na jednoduchú atómovú zbraň.
Islamský teokratický režim tvrdí, že na svoj atómový program má právo. Obhajuje sa, že mu ide len o mierové využitie jadra. Západ mu neverí, a preto v decembri v Bezpečnostnej rade OSN presadil uvalenie sankcií na Irán. Tie však Teherán nezastrašili. „Irán ide presne opačným smerom, ako to chcela Bezpečnostná rada,“ povedal Reuters nemenovaný európsky diplomat.
Napriek poslednému vývoju a napätiu vojna zatiaľ nie je na programe dňa. Myslia si to aj traja bývalí vysokopostavení americkí dôstojníci so skúsenosťami na Blízkom východe.
