Nikdy ho nedokončil. Nechcel, aby niekedy uzrel svetlo sveta. Za kapitolu s názvom Kurič získal svoje jediné literárne ocenenie. Franz Kafka a jeho román Nezvestný, vydaný jeho priateľom Maxom Brodom pod názvom Amerika.
Pretože šestnásťročného Karola Rossmanna zviedla slúžka a jeho rodičia nechceli platiť alimenty na jej dieťa, poslali ho do Ameriky. V tejto slobodnej krajine stretne Karol plejádu obludných postáv, zažije sklamania a neprávosti.
Amerika je súborom epizód, ktorých hlavný hrdina Karol je sám, „odcudzený v zmechanizovanej industrializovanej spoločnosti“, píše dramaturg Martin Gazdík.
Trnavskí inscenátori túto tézu doviedli až do absurdna, do groteskného zobrazenia ľudí a ich vlastností.
Základom bol motív cesty, putovania ako v počítačovej adventúre, kde hráč prechádza jednotlivými miestnosťami, komunikuje s ľuďmi a plní úlohy. Odhaľuje to deformovaný hlas z reproduktora typickými komentármi z hier: stlač play, nahrávam pozíciu, hra sa skončila a podobne.
Samozrejme, všetko v angličtine. Z hercov sa takémuto výkladu najviac priblížili Mária Jedľovská ako Hlavná kuchárka a Barbora Bazsová ako Tereza.
Nezanedbateľnou zložkou sa stala hudba (Juraj Péč). Hudobné predely balansovali na rozhraní harmónie a disharmónie. Nevtieravá, mysteriózna melódia vyvolávala vnútorné chvenie, groteskná vniesla tempo a pohyb medzi dve situácie.
Nedostatok vnútorného tempa, zmien rytmu totiž ľahko vedie k upokojeniu divákovej mysle a tým k nude. Základom bol pohyb – postavy neprichádzali, ale mechanicky, roboticky kráčali alebo boli privezené na plošine.
Výnimkou boli scény s Robinsonom (Branislav Bajus) a Delamarchom (Andrej Palko), ktorí svojou živosťou prebudili pomalý svet okolo Karola Rossmanna.
Otupenie pozornosti spôsobilo aj neproporčné rozdelenie inscenácie na dve časti – priveľkú pred a prikrátku po prestávke.
Daniel Fischer je skutočne ešte chlapča stratené vo svete. Mladý herec, sám možno hráč počítačových hier, pôsobil v úlohe Karola Rossmanna veľmi prirodzene. Postavy okolo neho sa však tak rýchlo striedali, že nezostal čas na vytvorenie si vzťahu k nim.
Farebne prevládala na javisku sivá a čierna, doplnená pekelne červenou. Kostýmy boli veľmi nápadité, doplňujúce aj určujúce charaktery. Popri konaní postáv boli hlavným zdrojom grotesknosti.
Kafkova Amerika obsahuje aktuálnu tému odcudzenia a samoty v dnešnej spoločnosti. Je to však román bez vnútornej línie, spojiva, ktoré by spájalo charaktery a situácie do jedného celku.
Sú to iba epizódy demonštrujúce túto tému, ktoré by sa dali vrstviť donekonečna. Radenie situácií však po čase neprinášalo nič nové, zostalo v rovine ilustrácie základnej tézy.
Autor: Dária Fehérová
